Je to nieco co ma trapi...
Uz niaku tu dobu...
Poviem ti to - dufam nevadi...
so slzami na ociach vraciam sa domov...
Nie, nevadi ti zrejme...
Dokonca ta ai nezaujima...
Lebo vidim - uspava ta jemne...
A ja to v klude primam...
Dokedy to bude trvat?
Ako dlho tu este budem museit trpiet?
Zrejme odpoved nikto nevie...
A ten kto ju vie, ten ju nepovie...
Zato noc co noc
pomaly krvacam...
Co je to za moc?
Preco v temnote sa stracam?
Preco krv tak pomaly steka?
Aj tak smrt uz nie je makka...
Laska tiez umiera...
V prazdnych ociach drevenej lutky...
V ktorych zivot nevyviera...
Lasku tazko ale viedit v kutkov...
Narozdiel od nasej...
Ktora nevie uz kam dalej...
Ake zit chce stale...
S nami hrat sa...
My sme lutky male...
A nase tela tuzia v noci spolu hriat sa...

