Hm... ako zacat... no v poctate moj zivot, kludne poviem, je taky isty ako by mala zivot daka postavicka ktoru i vymyslim :/ Ja asi o sebe napisem knihu...
Otec mi zakazoval kontaktovat s mojou laskou... fajn! Dokonale! Ja ho aj tak neposluchla... Tajne som si s nim pisala cez sms a mail...
Vravi sa ze lasku nic nezastavi... nezastavilo... ani jeho poznamky typu: Ak s nim nieco urobis uz nie si moja dcera...
Ale prislo nieco ine... moja moznost vratit sa k mame skor... co znamena - byt spolu s nim...
Lenze prisli dalsie komentare od starych - Ty nas uz vobec nemas rada... Aby si vedela, mozes mat kolko len priatelov chces ale otca mas navzdy... A ty ho tak ranis a si vyberas tam dakeho nahodne spoznateho chlapka...
Tie slova ma zlomili... ale ja som nemohla cakat... vec prektoru som sa stala naboznou a zacala sa modlit bohu, vec kvoli ktorej som plakala ze ho nenajdem... a teraz co? Zahodit to?
Nie... ved aj ja si musim uzit... sakra, nelly, bud aspon raz za zivota egoista! - som si povedala a zobrala konecne rozhodnutie...
Cesta ma zabila, auto -ziguli, sofer - moj dedo...
Je ale nieco co ma nakoniec rozveselilo... Lyly velmi vyrastla... ( a co ma zosmutnilo - moja mala segra Lyli cuva Eminema... ) a este nieco... co si necham pre seba... :)
