Ja uz neviem komu horsie je
Tomu kto krv v boji leje alebo mne...
Mne koho kazdy ignoruje...
Koho slovo nikdy nikto nepocuje...
Ja som clovek koho nikto nikdy nemiloval...
Nikto k mojim slovam nikdy so suhlasom neprikyvol...
Nikto moje srdce zranene nikdy neobviazal...
Kazdy ked sa na mna pozre mysli si: To je skaza.
Nikto sa s kamaratskym vyrazom nepozrel do mojich oci...
Nikto nechcel mi robit spolocnost ked v noci pocul moje osamele, smutne kroky...
Ja som jablko co este zelene vietor hodil zo stromu
Ja som maciatko co sposobuje vsetkemu pohromu...
Ja som male jahnatko co vlk si ako sluhu necha...
Ja som demon koho tuzba je len stastie...
Ja som ten diabol koho je dusa sama neha...
Ja som ten co tuzi po nevinnej krase...
Krase co schovava sa v priatelstve...
Krase ktoru mat nemozem...
Krase ktoru vidim len v svojom vymyslenom kralovstve
To je miesto kde vstupit len ja mozem...
Miesto kde niesom sam ako v realite...
Mam tam svoje sni kremovite...
Len moje tuzby raz mat nieco...
Nieco silnejsie nez smutok...
Nieco kvoli ktoremu nepytam sa " Preco? "
Preco kazdy ma nenavidi aj ak urobim odvaz ny skutok...

