Keď už súmrak tichou chôdzou doráža
Keď nikto teplo mi dnes večer nedá
Keď svetlo mesiaca moje slzy odráža...
Keď uvažujem či to vzdám...
Je tu ale niekto...
pre koho chcem žiť...
Je to pre mňa človek
ktorý jeiný dokáže moje slzy niekde skriť...
Keď už niekto... ale nikto nie je hore
Keď už každý ako každý iný spí...
Keď sa zobudím po nočnej more...
A nikto... nikto to nevidí...
Je tu ten posledný lúč svetla
Prerušený niečim...
A myšlienku o konci sveta
vypadla mi z reči...
keď už je o kamarátov....
Ktorým musím ´dakovať...
že mi darovali úsmev
keď mi je hnusne
že mi sen splený do rúk podali
a keď som plakala mi na náladu pridali
že keď mám tie nezmyselné depky
mi vravia: Ale pokoj, sú to len hnusné štetky
že keď nikto neverí mi
oni tu pre mňa sú...
že nikdy mi naschvál bolesť nepríčinili
a nikdy nevyslovili: I hate you!
a keď už o kamarátov
ku ktorým sa musím lepšie zachovať...
pretože mi nikdy nič zlé nespravili
pretože to je len chyba moja
pretože by si šťastie a úsmev aj oni zaslúžili
pretože aj oni majú právo pokoja...
A ak z toho na teba niť neplatí...
Sorry... omylom to čítaš..tebe to nepatrí...