Čím ťa zabiť moja drahá?
Moja drahá nenávisť?
Stojíš pri mne nahá
A ja ťa vidím...
Ani teba nestoji za to nenávidieť
Ani teda moja milá, zlatá...
A nikoho za nenávisť nenávidieť...
Ale pomôsť vstať z tmy...
Ak by každý človek každý deň...
Nerobil sebe ale druhému tieň,
Ak by každá chvíľka v nenávidti utopená
Bola do srchánky toho čo sa nestalo uzamčená,
Ak by každý inému pomáhal
By ľúbiť nikto neváhal...
Lenže moja drahá
Ničíš svet
Pravda je taká
a inej niet...
Každy každého nenávidi...
Prečo?
Odpoveď na to nikto neuvidí...
Lebo...
začínaju mnohi...
Kvôli nemu na bolia nohy?
A potom rozmýšľa či je to ozaj,
či má zmysel jeho výhovorka...
Či si to ten druhý prizná?
Alebo povie: To sú falošné slovka...
Ty, nenávisť moja drahá
Aj tvoje sestry lož a krutosť,
Tvoje sestry, milá, drahá
Čo ľudom pre nohami lámu most...
Ty a oni ste temnotá do ktorej sa upadá
A nie je cesty späť...
Ty a oni ste smola čo človeka naháňa
Aj po chvúle jeho posledých viet...
Vy ste zbraň v hlupákových rukách
Vy ste ďabol na zemi...
Vy ste vec kvôli ktorej je sucho...
A vec kvôli kkotej príde tisíc povodní...
Vy ste semienko zla ktoré hľadá mladú pôdu
Mladú pôdu v srdci dieťatka...
A rozrástate sa od závisti - tej vašej vody
Čo vás krmí ako malé prasiatka...
A to dieťa vyrastie...
Z neho sa zas stane dedko...
Čo až vtedy dospeje...
Až znaho zíjde to zlé všetko...
Až oči človeka nebudú
zakrité viečkami nenávisti...
A až na teba už mrtvú zabudnú...
Až nebudú túžiť po podlozískanej koristi...
Človek nebude len jesť a piť
Naučený rozumieť od vtedy bude žiť...
