close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
HYMNY BLOGU:


Veci čo sú odveci a sprosté reklamy (pri ostatných článkoch reklamy už mažem!) píšte do Chatu
Fuck that gray life! Fuck the past! Fuck the reallity! Fuck the rasism! Fuck the anti-fa! Fuck! Fuck the haters! FUCK IT ALL! FUCK YOU! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK!
I´m not a h8er :D :D :D

SB prímam... :D Ale kto by chcel byť moje SB? Asi nikto :) :) :)

Blog|Autor|Shits|Fun



NEWS↓↓

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

1. Tma

30. října 2009 v 20:57 | Damned Angel |  The Shadow
...Keď sú detské oči plné sĺz...
...a nikto ich nechápe...
...nikto im nepomáha...
...nezostáva nám nič iné...
...než ich hodiť do...
TMY...
-Mama... -vystrašene sa pozrel malý chlapček na akurát zabuchnuté dvere. Okrem svetla z pod dverí v prázdnej izbe iné nebolo. V nej vlastne ani nič nebolo. Jedna posteľ, jedna skriňa a... Mike... 5 ročný chlapček komu tá izba patrila. Aj keď večne usmievavý... teraz on plakal skrčený do klbka.
Zrazu sa dvere otvorili a prudké svetlo sa vrhlo na jeho blond vlásky ktoré zakrývali jeho tvár. Zdvihol tvár a jeho naslzené modré oči sa naplnili strachom. V dverách stál jeho otec.
-Ocko, nie!!! Ja ti to vysvetlím! -vykríkol a cúvol dozadu hneď ako vysoký muž vošiel do temnej izby.
Ale jeho otec pokračoval. Jeho ruka vyletela a udelila Mikeovi riadnu facku.
-NIE!!! -Mike kričal od strachu. Upokojil sa až jeho otec vyšiel z izby. Ležal zmlátený na podlahe s pohľadom upretý do neznáma. Bol vystrašený. Zúfalý. Mal v sebe pocit prázdnoty. Nemal to čo chcel... A tak to bolo vždy. Jeho rodičia prichádzali opití o polnoci a Mikea bili bez dôvodu. Postupne Mike bol do seba čím ďalej tým viac do seba uzavretý. Jeho kamaráti naňho začali kašľať a on na nich tiež. Bol po celý deň sám v svojej izbe plnej tmy pretože tam nemal ani lampu. Nikto si toho nevšímal. Ani jeho tety, jeho zosnulí starí rodičia... Nevedeli že aj svetlo sa vie zmeniť na tieň. Mike už po rokoch zošalel. Chcel s tým.. Skoncovať...
-Mama! Otec! -díval sa na krv. Bola všade! Na podlahe, na stenách... Všade! Tá jej červená farba... - čo sa to stalo? -pozrel sa na svoje skrvavené ruky. Potom nimi zakryl svoju zas naslzenú tvár. Po chvíľke sa začal triasť. Vzlykať. NIE! Smiať sa. Najprv potichu a potom nadvihol hlavu a začal sa víťazne smiať nad tým okamihom. Izba bola plná krvi. Bola plná smrti. Telá jeho rodičov ležali na zemi. Smiech utíchol. Po radosti na Mikea zaútočil nekontrolovateľný hnev. Zobral vázu ktorá mu bola po ruke a praštil s ňou okno. Po hnevu zas upadol do smútku. Spadol na zem a začal kričať od bolesti a strachu. Rozplakal sa. Potom sa rozosmial. Nevedel čo sa deje. Cítil mráz hoci bolo horúco. Prešla prvá noc. Telá jeho rodičov boli stále tam. Na podlahe. On prespal svoju prvú noc bez boja po toľkých rokoch. Vo vzduchu sa niesla vôňa krvi. Zošalel od nej. Od iného to byť nemôže. Ale čo má robiť? Cítil sa tak stratený... Jeho život bol čierny... Už ozaj bez zmyslu... A jediná farba v ňom bola červená farba krvi.
Mike už nemal príbuzných. Jeho tety si mysleli že je psychopat tak tam prestali chodiť.
-"A čo ak som?" -pomyslel si jeden deň keď sedel skrčený v klbku v svojej izbe. -Hmmm. Čo ak som ako mama a otec? -začal uvažovať na hlas.
-Si ba aj horší... -ozval sa hlas za ním.
Mike sa prekvapene otočil ale snažil sa neukazovať strach. - K-kto si? -povedal a snažil sa aby to vyzeralo sebaisto.
-Som Miko. -vyšla postava z tých najhlbších tieňoch a pristúpila k Mikovi. -Je v tebe zlo. Mám pravdu?
-Nie! -pokrútil hlavou Mike a myslel si že neurobil nič zlé ale vtedy si všimol vlastne čo za vec vykonal. Zabil svojich rodičov... A keď o tom hovorí niekto iný to znie omnoho pravdivejšie. Musel si priznať že to ľutuje. Ale nechcel. -NIE! -zopakoval aby sa uistil že je to tak.
-Mike, ja som na tvojej strane, pomôžem ti zlo v tebe schovať. Neboj sa. -vyriekla a podala mu ruku.
Mike ju už nevnímal. Jeho oči boli vyľakané a opäť sa začínali napĺňať slzami.
-Ja... -hovoril akoby pred niečím utekal. - NIE SOM ZLÝ! TO ONI! TO ONI!!! -vykríkol a zosypal sa na zem.
-Hej! Pomôžem ti? -z poza Miko sa vynorila postava malého dievčatka. Malo dlhé čierne vlasy a bledú tvár. Mike si všimol ako k nemu podáva ruku a ako zranená srnka cúvol dozadu: NIE! -skrýkol.
-Neboj sa... -povedala tichučko dievčina a milo sa mu zadívala do oči. On dovtedy také oči nevidel. Modrobiele a zelené studené oči jeho blízkych boli celkom odlišné od tých jej. Aj on mal studené ale ona nie. Mala hlboké čierne oči plné súcitu a lásky.
Mike bol celkom omámený. Akoby ho hypnotizovala. On jej ruku nakoniec podal.
-Kto si? -triasol sa mu hlas.
-Som Kori... Žiačka Miko-sensei. -usmialo sa dievčatko.
-Kori... -usmial sa aj Mike. To bolo asi po prvé v jeho živote...
-Kori... -zasnívane sa pozeral na oblohu už 16 ročný Mike. Díval sa totiž na východ slnka. To svetlo pod ktorým sa vírili listy čerešňových stromov. Jeho oči vyspeli. Neboli plné strachu. Boli plné odhodlania. Jeho dlhé vlasy tancovali s vetrom. Miloval ten pocit. Pocit byť voľný a pokojný. Bez strachu... Bez tmy... Miko mu pomohla ju prekonať. Ona neklamala. Mal ju hlboko uzamknutú v sebe a už ju necítil... Teda skoro.
-Čo to...?! -zrazu pocítil ťahania za vlasy.
-Ahoj!!! -až sa otočil uvidel svetlú usmiatu tvár.
-Kori, čo to strašíš ľudí k smrti? -naštvane sa na ňu prizeral.
-Ja nič... -urazila sa. -Len som ti chcela zviazať tie krásne blond vlasy aby sa ti nezničili. Nevieš že im to škodí keď ich máš spustené...?
-Hej, viem... Počkaj...to je čo za stuhu? -pozrel sa na "vec" s ktorou mu Kori zviazala vlasy.
-No...-pousmiala sa. -Chcela som aby som to bola práve ja čo ti to oznámi...
Kori pristúpila dopredu a silno Mikea objala.
-Prešiel si úspešne skúškou... Gratulujem. -zahrabala tvár v jeho ramenách.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama