V mojom srdci búrka zúri...
Búrky plná smútku...
Pretože to srdce nik neľúbi...
A tá búrka túži po zlom skútku...
Keď sa aj njapevnejšia skala zrúti...
Keď sa ti zo života už žalúdok krúti...
Keď padáš do čiernej jamy...
Keď každý kamarát je ti neznámy...
V reťzoch sa mi myseľ váľa
Už ako len svetlo zazriem zošaliem!
Z detskej radosti nenávosť sa stala
Už vidím že sa do pekla prepadnem...
Pretože aj v najsilnejšom svetle
Tmavé kútky zostanú v tme
A neukažú sa svete...
Pretože na bielo už nedokážu späť vyliezť
Moje sladké tiene...
Len sa mojou dušou ďalej pekne živte!!!
Chovám vás pre ne...
Pre tie zvery ktoré sa ku mne chovajú ako k prírodnej chybe...
Nechcem aby si ktokoľvek z vás túto báseň bral osobne...
K tomu si nemyslím že som jediná čo to tak cíti...

docela ujde