Nuž a zas som tu................. pred PC.. nene..to som vždy..teda som tu terz nna blogu a píšem o jedinej vveci ktorú mám skutočne rada a to sú prázdniny... :) Veľká noc bol vždy jeden z mojích naj sviatok... sama nwm preč.. len tak... mám to naj :) papa.. to je vše
Březen 2010
Commercial
28. března 2010 v 20:29 | Fordømt Engelčo je to keď je niečo komerčné? To je to že sa niečo predáva...
Aby umenie žilo musí byť komerčné...
Alle umenie je umenie... a my sme prostosmrteľní... nedokážeme ho všetci chápať... berte za príklad hudbu... napr.. najkomerčnejší interpreti... umelci? nepovedala by som... Ak sa do umenia začne jebať komerčnosť sa umenie celkom alebo čiastočne vytratí... Umenie nie je vec pre blbých.. umenie môžu tvoriť a chápať len umelci.. ostatní to mú prijať také ako je... Možno teraz kecám kkciny a o nejaký čas zmením názor..ale čo sa týka hudby... povedzte mi kde je umenie??? Kde je umenie v hudbe Lady Gaga? (čo sa týka výzoru ok..to je umenie..ale inak.. 0bodov..) Kde je umenie u 50haliera? HMMM??? Koment poteší.. veštky debilné píče čo fandia Keshe, Hanne Montane a spol... prosím :)
Fuck off... :D papa
Nečudo...
27. března 2010 v 17:30 | Fordømt EngelVyšlo mi že sa podobám na Deada.. no čo je na tom divné.. xD Veď mi izba zapácha jak mrtvé veveričky XD
ešte približne 10...
27. března 2010 v 17:16 | Fordømt EngelVďaka Menu teraz mám bližšie ku 100.. držte palce XD
Menu_Fun
27. března 2010 v 16:17 | Fordømt EngelMenu_Shits
27. března 2010 v 16:13 | Fordømt EngelMenu_Autor
27. března 2010 v 16:11 | Fordømt EngelMenu_Blog
27. března 2010 v 16:08 | Fordømt EngelNové menu...
27. března 2010 v 16:06 | Fordømt EngelUž v tom nemám prehliad.. tak si to spravím znova =D
Ešte 25.. to nestihnem,,,
27. března 2010 v 15:46 | Fordømt EngelEšte musím napísať 25 článkov... okrem toho sa musím posnažiť nech majú zmysel. .to sakra nikdy do konca mesiaca nedokážem.. srry XD
škola
27. března 2010 v 15:15 | Fordømt EngelHAHAHA!! Píšete článek na téma Škola.
čo by sa len nedalo? Kto má rád školu??? Hore ruku!!! Ale nooo... nehlaste sa všetci... xD
Každý deň vstávať o 6... k čomu to je? potom sa v škole h*** učíme... len sa tam ideme unudiť... prídeme doma... napíšeme pár stupidných úloh z učiva čo sme preberali pred 2. rokmi a ešte niektorí debili dostanú 4 a 5... nechápem... nechápem... takí nepatria do školy ale musia sa liečiť... školy tuna na SR sú hrozne zaostalé... hrozne... ďalej kecať nejdem.. bo pôjdem bluť :) Pa!
úžasné... web o vlasoch =D
27. března 2010 v 14:18 | Fordømt EngelJariho telo
25. března 2010 v 14:27 | Fordømt EngelPrišiel deň keď mal Petri odísť. V ten deň sa s ním mala transportovať aj Niina. Plán čo jej Jari vysvetlil bol celkom jednoduchý. Niina si na seba zoberie inú podobu aby ju Petri neodhalil. Má to byť niečo malé aby mohla prekĺznuť v čase spolu s nimi.
-Niina... -Petri sa rozbehol za Niinou na chodbe.
-Ach, pán Raita, že ste si na mňa spomenul. -s naštvaným pohľadom sa naň pozrela Niina.
-Niina, prečo mi hovoríš priezviskom?
-Nuž, pán Raita, nie sme si takí blízki aby som vám hovorila krstným menom. -Niina sa otočila a išla ďalej.
-Niina, prestaň! Čo je to s tebou? -Petri ju schytil za ruku.
-Daj mi pokoj, dobre?! -zakričala naňho Niina. Keď sa otočila Petri videl že plače.
-Niina... Zlatá moja Niina. -Petri ju objal.
-Páni, Niina, vieš hrať oveľa lepšie než si si myslela... -usmiala sa potajomky Niina. -Koniec koncov, tak ho aspoň viac oblafnem...
-Budeš mi chýbať... -Petri objal Niinu silnejšie.
-Aj ty mne... -zašeptala Niina.
Nastala noc. Petri a Jari vyšli von zo školy.
-Petri, ja som niečo zabudol.. Hneď sa vrátim. -povedal Jari a bez toho aby nechal Petriho odpovedať zmizol.
-Niina!!! -Jari vtrhol do Niininej izbe. Mikaela sa našťastie nezobudila.
Niina len naznačila že ju má počkať von. O chvíľu tiež vyšla z izby.
-Ideme na to? -zašeptal Jari.
-Áno- prikývla Niina.
Vtedy nastal veľký prievan.
-Už si konečne tu, Jari... -Petri sa zamračene pozrel na Jariho.
-"Hm??? Tu...??? Jari??? Čo??? AAA!!! " -Niina sa pozrela smerom dole na seba. Nebola to ona. Bola totiž v Jariho tele.
-"Niina, nestresuj sa!" -vtedy vo svojej mysli počula Jariho hlas. -"Nepodarilo sa mi kúzlo... A teraz sme obaja v tom istom tele."
-"Čooo???"
-"Buď ticho a nechaj ma ovládať telo! Chceš byť s Petrim, nie?"
Niina bola ticho. Jari mal pravdu a okrem toho teraz bol jej jedinou nádejou byť s Petrim .
-Obrad sa už začne. -zamrmlal Petri.
Tak sa aj stalo. Začalo hrmieť. Vtedy sa oblaky začali trhať. Akoby blesky padali rovno z mesiaca.
-Bojím sa... -povedalo Jariho telo.
-Hm? Bojíš? -dvihol obočie Petri.
-"AAA! Blbá!!! Nechaj ma hovoriť a robiť všetko! Krucinál!!! Už s teším až ťa zoo svojho tela dostanem von!"
-Heh, prepáč! To mi len tak vyšlo!!! -zasmial sa Jari a snažil sa zakryť trapas.
-Jari, priprav sa...
-Som vždy pripravený...
Petri otvoril oči. Videl nad sebou jasné nebo. Otočil hlavou doľava a videl tam Jariho. Otočil sa na druhú stranu. Drevo zaškrípalo pol jeho ušami. Nadvihol sa. Boli na lodi. Vrátili sa.
-Hej, otec! Ležia tam nejakí dvaja chlapi! -Z jednej kajuty vyšlo dievča. Petri ju spoznal. Bola to jeho snúbenica Paula.
-Hm? Čože? -po nej vyšiel mohutný bradatý muž. To bol Petriho otec. - No nie! Petri!
-To je Petri? -Paula sa naňho pozrela. Ona Petriho nikdy vlastne nevidela. Poznala ho len z opisov.
Vtedy sa Petri nadvihol.
-Syn môj!
-Ahoj, otec.
-Konečne si sa vrátil! Dúfam si sa poučil!
-Poučiť? Hej, nebudem vraždiť... Pretože žiadnu snúbenicu nechcem.
-Čože? -zrazu sa naštval jeho otec.
-Obzvlášť nie tie tvoje kurvy na lodi ako je Paula.
-Prosím? -zaplietla sa do rozhovoru Paula. - Ako smieš! Ani ma nepoznáš!
-Ja nie, nikto nie. Maximálne tí čo ťa poznajú z posteli. Prepáč otec. Zostanem sám.
-Prečo si sa tak rozhodol?
-Chceš počuť dôvod? No fajn. Som unavený zabíjať. Som unavený ako mi vyberáš ženy a nezamyslíš sa či ja niekoho nemilujem. Urobil si chybu že si ma poslal do budúcnosti! Viem ako sa tam žije. Viem ako by mohli byť veci lepšie.
-Lepšie? Ako to myslíš?! To je budúcnosť! Asi ťa sklamem ale my žijeme teraz!!! A žijeme podľa terajších pravidiel!!!
-Je mi to ľúto, že musíme začať hádkou... Ale to neznamená že tú hádku skončím tak rýchlo. Jari, vstávaj. - Petri kopol do Jariho tela.
-Dones mi plášť a zbrane.
Jari vtedy otvoril oči.
-"To je Petri ozaj tak odporný?"
-"Nie, len sa na to hrá... A čo si si myslela? Je to kráľovo decko!"
-"Takže Petri je teda princ?"
-"Hej.. Dokonalý princ... Rozmaznaný koľko len chceš!"
-Jari, vstávaj už! Dopekla! -zakričal naň Petri.
Po obedňajších hodinách Jari mal trochu oddychu.
-"Jari?"
-"čo je Niina?"
-"Je mi to ľúto..."
-" A čo?"
-" Že sa ti to nepodarilo a teraz tu obaja trčíme..."
-Jari. -k Jarimu prišiel Petri.
-Čo je?
-Si idiot...
-Ty si!
Petri udrel Jariho a zasmial sa.
-Ha, ha...
-Čo je s tebou?
-Ty máš nejak moc dobrú náladu!
-To ti Niina ani trošku nechýba? -vyriekla Niina
-Čo ťa do toho... Je mi to jedno.. Aj tak ju už neuvidím...
-Hmmm...
-Zato sa teraz idem ožrať! Ideš tiež?
-Nie, díky... -sklonil hlavu Jari.
Niinaná stránka chcela skoro plakať. To Petri ju tak rýchlo dokázal pustiť z hlavy?
-"Niina, nesmúť... Petri bol vždy taký... On si nemôže dovoliť ukázať city.. aj keby chcel.. Ver mi... Poznám ho od malička..."
Niina bola ticho. Pozerala západ slnka a prehĺtala slzy.
-Čo sa to deje??? -Jari pocítil šteklenie. Pozrel sa na svoju ruku. Menila sa na nežnú ženskú ruku. Vtedy sa postavil a rýchlo utiekol.
Slnko zapadlo. Jari vyšiel z tieňov. Vtedy sa pozrel do vody osvietenú mesiacom. Odrážala sa v nej Niininá tvár.
-"Neverím vlastným očiam." -vyslovila ticho Niina.
-" Ja tiež... " zmetene povedal Jari.
-Niina? -Niina sa otočila a za ňou stál Petri.
-Niina... -Petri sa rozbehol za Niinou na chodbe.
-Ach, pán Raita, že ste si na mňa spomenul. -s naštvaným pohľadom sa naň pozrela Niina.
-Niina, prečo mi hovoríš priezviskom?
-Nuž, pán Raita, nie sme si takí blízki aby som vám hovorila krstným menom. -Niina sa otočila a išla ďalej.
-Niina, prestaň! Čo je to s tebou? -Petri ju schytil za ruku.
-Daj mi pokoj, dobre?! -zakričala naňho Niina. Keď sa otočila Petri videl že plače.
-Niina... Zlatá moja Niina. -Petri ju objal.
-Páni, Niina, vieš hrať oveľa lepšie než si si myslela... -usmiala sa potajomky Niina. -Koniec koncov, tak ho aspoň viac oblafnem...
-Budeš mi chýbať... -Petri objal Niinu silnejšie.
-Aj ty mne... -zašeptala Niina.
Nastala noc. Petri a Jari vyšli von zo školy.
-Petri, ja som niečo zabudol.. Hneď sa vrátim. -povedal Jari a bez toho aby nechal Petriho odpovedať zmizol.
-Niina!!! -Jari vtrhol do Niininej izbe. Mikaela sa našťastie nezobudila.
Niina len naznačila že ju má počkať von. O chvíľu tiež vyšla z izby.
-Ideme na to? -zašeptal Jari.
-Áno- prikývla Niina.
Vtedy nastal veľký prievan.
-Už si konečne tu, Jari... -Petri sa zamračene pozrel na Jariho.
-"Hm??? Tu...??? Jari??? Čo??? AAA!!! " -Niina sa pozrela smerom dole na seba. Nebola to ona. Bola totiž v Jariho tele.
-"Niina, nestresuj sa!" -vtedy vo svojej mysli počula Jariho hlas. -"Nepodarilo sa mi kúzlo... A teraz sme obaja v tom istom tele."
-"Čooo???"
-"Buď ticho a nechaj ma ovládať telo! Chceš byť s Petrim, nie?"
Niina bola ticho. Jari mal pravdu a okrem toho teraz bol jej jedinou nádejou byť s Petrim .
-Obrad sa už začne. -zamrmlal Petri.
Tak sa aj stalo. Začalo hrmieť. Vtedy sa oblaky začali trhať. Akoby blesky padali rovno z mesiaca.
-Bojím sa... -povedalo Jariho telo.
-Hm? Bojíš? -dvihol obočie Petri.
-"AAA! Blbá!!! Nechaj ma hovoriť a robiť všetko! Krucinál!!! Už s teším až ťa zoo svojho tela dostanem von!"
-Heh, prepáč! To mi len tak vyšlo!!! -zasmial sa Jari a snažil sa zakryť trapas.
-Jari, priprav sa...
-Som vždy pripravený...
Petri otvoril oči. Videl nad sebou jasné nebo. Otočil hlavou doľava a videl tam Jariho. Otočil sa na druhú stranu. Drevo zaškrípalo pol jeho ušami. Nadvihol sa. Boli na lodi. Vrátili sa.
-Hej, otec! Ležia tam nejakí dvaja chlapi! -Z jednej kajuty vyšlo dievča. Petri ju spoznal. Bola to jeho snúbenica Paula.
-Hm? Čože? -po nej vyšiel mohutný bradatý muž. To bol Petriho otec. - No nie! Petri!
-To je Petri? -Paula sa naňho pozrela. Ona Petriho nikdy vlastne nevidela. Poznala ho len z opisov.
Vtedy sa Petri nadvihol.
-Syn môj!
-Ahoj, otec.
-Konečne si sa vrátil! Dúfam si sa poučil!
-Poučiť? Hej, nebudem vraždiť... Pretože žiadnu snúbenicu nechcem.
-Čože? -zrazu sa naštval jeho otec.
-Obzvlášť nie tie tvoje kurvy na lodi ako je Paula.
-Prosím? -zaplietla sa do rozhovoru Paula. - Ako smieš! Ani ma nepoznáš!
-Ja nie, nikto nie. Maximálne tí čo ťa poznajú z posteli. Prepáč otec. Zostanem sám.
-Prečo si sa tak rozhodol?
-Chceš počuť dôvod? No fajn. Som unavený zabíjať. Som unavený ako mi vyberáš ženy a nezamyslíš sa či ja niekoho nemilujem. Urobil si chybu že si ma poslal do budúcnosti! Viem ako sa tam žije. Viem ako by mohli byť veci lepšie.
-Lepšie? Ako to myslíš?! To je budúcnosť! Asi ťa sklamem ale my žijeme teraz!!! A žijeme podľa terajších pravidiel!!!
-Je mi to ľúto, že musíme začať hádkou... Ale to neznamená že tú hádku skončím tak rýchlo. Jari, vstávaj. - Petri kopol do Jariho tela.
-Dones mi plášť a zbrane.
Jari vtedy otvoril oči.
-"To je Petri ozaj tak odporný?"
-"Nie, len sa na to hrá... A čo si si myslela? Je to kráľovo decko!"
-"Takže Petri je teda princ?"
-"Hej.. Dokonalý princ... Rozmaznaný koľko len chceš!"
-Jari, vstávaj už! Dopekla! -zakričal naň Petri.
Po obedňajších hodinách Jari mal trochu oddychu.
-"Jari?"
-"čo je Niina?"
-"Je mi to ľúto..."
-" A čo?"
-" Že sa ti to nepodarilo a teraz tu obaja trčíme..."
-Jari. -k Jarimu prišiel Petri.
-Čo je?
-Si idiot...
-Ty si!
Petri udrel Jariho a zasmial sa.
-Ha, ha...
-Čo je s tebou?
-Ty máš nejak moc dobrú náladu!
-To ti Niina ani trošku nechýba? -vyriekla Niina
-Čo ťa do toho... Je mi to jedno.. Aj tak ju už neuvidím...
-Hmmm...
-Zato sa teraz idem ožrať! Ideš tiež?
-Nie, díky... -sklonil hlavu Jari.
Niinaná stránka chcela skoro plakať. To Petri ju tak rýchlo dokázal pustiť z hlavy?
-"Niina, nesmúť... Petri bol vždy taký... On si nemôže dovoliť ukázať city.. aj keby chcel.. Ver mi... Poznám ho od malička..."
Niina bola ticho. Pozerala západ slnka a prehĺtala slzy.
-Čo sa to deje??? -Jari pocítil šteklenie. Pozrel sa na svoju ruku. Menila sa na nežnú ženskú ruku. Vtedy sa postavil a rýchlo utiekol.
Slnko zapadlo. Jari vyšiel z tieňov. Vtedy sa pozrel do vody osvietenú mesiacom. Odrážala sa v nej Niininá tvár.
-"Neverím vlastným očiam." -vyslovila ticho Niina.
-" Ja tiež... " zmetene povedal Jari.
-Niina? -Niina sa otočila a za ňou stál Petri.
Pár súvetí...
24. března 2010 v 16:48 | Fordømt EngelRozhodla som sa že dnes budem písať súvetia.
Je už teplo, ide leto (jupí... =.=)... už som zabudla vybrané slová,mám brutálne dojebanú manykúru a zas sa mi roztrhla struna na gitare. Zas jak vždy si zo mňa robia srandu v škole... ibaže už sa vzdelali.... už po mne nekričia emo ale metalista... (lenže prečo metalista keď ja som baba? =.= maďare...) Hľadaná sa... niekto kto by mi kúpil strunu do gitari, naučil školských primitívov skloňovať... a kto mi spraví manykúra... na vybrané slová kašlem... ,/,,... neviem či toto sa vám už páči.. ooo.. veľlí.. moje nedokonalé súvetia z ktorých sa kkaždé konči troma bokami...
...
... ...
... ... ...
... ... ... ...
... ... ... ... ...
Neznášam vás.. .cmuQ =D
Oznam... Damedn Angel ne deaviante
21. března 2010 v 13:04 | Fordømt EngelNiečo....
20. března 2010 v 19:51 | Fordømt Engel | Ine songyPreklad (angl) :
Under the blue skies,
Far beyond the hills
The ruby tower shines
All of glass and ice
Lived there for long time
Was the beauty queen
Cold-hearted woman
But as beautiful as sin
Night-time in shadows
Searching for a song
I try to reach the tower
Where she belongs
Where she belongs
O-oh can you tell me so
O-oh do I stay or do I go
O-oh let me feel your heart
Beating next to mine
Your heartbeat next to mine
Under the moonlight
Captured by her spell
The stormy winds are dancing
Like in devil's veil
Fight me till I'm tired
Love me till I fall
My beauty queen is smiling
From behind the wall
Behind the ruby wall
O-oh can you tell me so
O-oh do I stay or do I go
Let me feel your heart beat next to mine
My love
Getting no love I'm supposed to live
Wingless bird life, down on my knees
Tell me, do you know where you gonna go
You, my lonely heart
Getting no love I'm supposed to live
Wingless bird life, down on my knees
Tell me, do you know where you gonna go
You, my lonely heart
No more
Getting no love I'm supposed to live
Wingless bird life, down on my knees
Tell me, do you know where you gonna go
You, my lonely heart
Getting no love I'm supposed to live
Wingless bird life, down on my knees
Tell me, do you know where you gonna go
You, my lonely heart
You, my lonely heart.
Far beyond the hills
The ruby tower shines
All of glass and ice
Lived there for long time
Was the beauty queen
Cold-hearted woman
But as beautiful as sin
Night-time in shadows
Searching for a song
I try to reach the tower
Where she belongs
Where she belongs
O-oh can you tell me so
O-oh do I stay or do I go
O-oh let me feel your heart
Beating next to mine
Your heartbeat next to mine
Under the moonlight
Captured by her spell
The stormy winds are dancing
Like in devil's veil
Fight me till I'm tired
Love me till I fall
My beauty queen is smiling
From behind the wall
Behind the ruby wall
O-oh can you tell me so
O-oh do I stay or do I go
Let me feel your heart beat next to mine
My love
Getting no love I'm supposed to live
Wingless bird life, down on my knees
Tell me, do you know where you gonna go
You, my lonely heart
Getting no love I'm supposed to live
Wingless bird life, down on my knees
Tell me, do you know where you gonna go
You, my lonely heart
No more
Getting no love I'm supposed to live
Wingless bird life, down on my knees
Tell me, do you know where you gonna go
You, my lonely heart
Getting no love I'm supposed to live
Wingless bird life, down on my knees
Tell me, do you know where you gonna go
You, my lonely heart
You, my lonely heart.
Začnem sa učiť...
20. března 2010 v 14:05 | Fordømt EngelZačnem asi drtiť škandinávsku mythology...
to je all..
papa
Petriho tajomvstvo
18. března 2010 v 22:58 | Fordømt EngelPrešiel týždeň po tom ako Niina a Petri spolu spali. Od vtedy sa dali dokopy. Každý deň ako Niine skončili hodiny vychádzala na dvor školy, prechádzala sa v sade s borovicami a čakala na Petriho. Tam sa po škole stretávali pretože ak by ich prichytili spolu by mali problém.
-Ach... Petri... -jedno odpoludnie sa Niina pozrela na oblohu. Spomenula si na ten večer. Teraz sa jej zdalo akoby to bol len sen. Akoby sa to nikdy nestalo. Jedna vec jej ale dokazovala opak. Každý deň ju Petri objímal a bozkával. Jediné čo jej bolo stále divné bolo že on je skoro ani nepoznal.
-Niina... -spoza stromov sa ozval Petriho hlas.
-Petri!!! -Niina sa naňho usmiala, rozbehla sa k nemu a skočila mu na krk.
Celé minúty sa objímali, bozkávali a hovorili ako sa majú radi. Niine sa zdalo že je všetko len fantázia. Fantázia bez ktorej by Niina neprežila. Nedokázala vydržať dlho bez dotyku Petriho pier, bez vôni jeho vlasov.
Jedného dňa sa však všetko vyvinulo celkom inak.
-Petri... Milujem ťa... -zašeptala Niina po jednom z mnohých bozkov.
Vtedy sa Petri na ňu usmial. Obaja vyliezli na strom.
-Ale, ale... -Niina počula známy hlas. Keď sa s Petrim pozreli dolu uvideli Jariho.
-Jari, čo tu chceš?
-Ja? Ja nič... Čo tu robíte....?
-Čo je ťa do toho? -naštvane odpovedal Petri.
-Ale no, Petri, neštvi sa na mňa. Vidím že si Niinu zbalil... Čo má jednu veľkú nevýhodu pre teba.
-Čo tým myslíš? -pozrela sa Niina najprv na Petriho a potom na Jariho.
-Myslím tým, zlatá moja, že Petri už nemá veľa času v tejto dimenzie.
-Jari, sklapni! -zaťal zuby Petri.
-Ups... Ty si jej to ešte nepovedal? -sarkasticky sa usmial Jari. -Nuž jej to poviem ja.
-Ticho! -zakričal Petri.
-Niina, tvoj Petri nie je obyčajný 20 ročný chlap. Petri je starý, povedzme pár storočí.
-Niina, neposlúchaj ho! Je to psycho! Mal by sa liečiť!
-Ale, ale Petri... Že svojej Niine tak klameš. Ale však ona sa dozvie pravdu. Ako som už povedal, nezostáva nám veľa času v tejto dimenzie, za najbližšieho splnu sa vrátime v čase. Ako tvoj otec chcel, vezmeš si Paulu... A....
-Paula? Kto je Paula? -Niina sa s takmer naslzenými očami pozerala na Petriho.
-Paula... Ach Petri, prepáč, ale tvoj otec mi nariadil ti o tom nehovoriť. Bál sa že aj ju zabiješ... Ako všetky svoje snúbenice...
Niine začali tiecť slzy.
-Niina, neplač... -Petrimu to trhalo srdce. Úplne zabudol že sa s Niinou bude musieť rozlúčiť. Teraz sa ale už to stalo. Niina by s ním už určite nič nechcela mať.
-Ja vás teda nechám... -dvihol ramená Jari a odišiel.
-Niina... -Petri sa priblížil k Niine a objal ju. Celá sa triasla.
-J-je to pravda, Petri?
-áno je... Niina, ja som ti to chcel povedať... Je mi to strašne ľúto.
-Ty... Ty si z inej doby?
-Narodil som sa v období vikingov. Prežil som veľa bitiek. Keď mi bolo 16 môj otec ma zoznámil s mojou prvou snúbenicou. Nepamätám si ako sa volala, iba to že som ju nemiloval. Prvú noc keď sme sa mali pomilovať som si vedľa postele nechal nôž. Až sa na mňa vrhla som schytil nôž a pichol ho jej do chrbta. Opakovalo sa to pár krát. Nevinné ženy zomierali mojou rukou.
Raz večer zahrmelo. Boli sme na lodi a ja som zabil ďalšiu ženu. Bol splň. Šiel som von z kajuty hodiť telo do mora. Vtedy ma tam ale pristihol otec. Vedľa neho stála žena -čarodejnica. V dedine kde som žil sa o nej čokoľvek hovorilo. Blesk prerezal nebo, hrom zahrmel a vtedy vyriekla kliatbu. Moje telo sa začalo rozpadať a transportovať, zrejme sem. Posledné slová čo som počul bolo otcovo prepáč. O pár dní som sa zoznámil s Jarim. On bol vraj dávnejšie prekliaty vikingmi a zaslaný sem. Dokázal sa však nejako spojiť s mojim otcom a ostatnými. Vtedy sme sa dozvedeli že kúzlo trvá určitý počet mesiacov. Za najbližšieho splnu sa budeme musieť rozlúčiť.
-Petri... -Niina Petriho objala. Nevydržala to a rozplakala sa. -Milujem ťa... Milujem! Chápeš to!!! Je mi jedno čo tvoj otec chce!
-Niina.. Ja ťa milujem tiež.
Niina nedokázala spať. Nedokázala sa učiť. S Petrim sa prestali stretávať. Márne ho čakala celé poobedia až do večera. Ona už do sadu nechodila aby sa stretávala s Petrim. Chodila sa tam vyplakať.
-Niina, dokedy chceš takto plakať? Je z teba úplná troska. -spoza nej sa objavil Jari.
- Čo dopekla chceš?
- Nejaká naštvaná... Akoby nestačilo že Petri so mnou nehovorí... Mám pre teba ponuku...
- Nie..Ďakujem.. Maj sa... Aj tebe pekný deň... -naštvane odpovedala Niina.
- Ozaj to nechceš počuť? Hm, dobre, a potom sa sťažuj že nie si s Petrim.
- Čo si to povedal?
- Chceš byť s Petrim? Nie?
- To chcem...
- Viem ako ťa dostať späť v čase, spolu s Petrim. Nesmieš mu však nič o tom predtým hovoriť a samozrejme mi musíš zaplatiť.
- Koľko?
- Koľko? Ty si fakt zlatá... Nie koľko ale čím... Budeš mi slúžiť... A to veľmi jednoducho...
- Ako?
- Podaj mi ruku.
Niina mu ruku aj podala. Vtedy Jari vybral nôž a porezal Niinu.
- Teraz prisahaj.
- Prisahať? V čom?
- Že budeš poslušná bábika ktorú budem ťahať za nitky.
-Ach... Petri... -jedno odpoludnie sa Niina pozrela na oblohu. Spomenula si na ten večer. Teraz sa jej zdalo akoby to bol len sen. Akoby sa to nikdy nestalo. Jedna vec jej ale dokazovala opak. Každý deň ju Petri objímal a bozkával. Jediné čo jej bolo stále divné bolo že on je skoro ani nepoznal.
-Niina... -spoza stromov sa ozval Petriho hlas.
-Petri!!! -Niina sa naňho usmiala, rozbehla sa k nemu a skočila mu na krk.
Celé minúty sa objímali, bozkávali a hovorili ako sa majú radi. Niine sa zdalo že je všetko len fantázia. Fantázia bez ktorej by Niina neprežila. Nedokázala vydržať dlho bez dotyku Petriho pier, bez vôni jeho vlasov.
Jedného dňa sa však všetko vyvinulo celkom inak.
-Petri... Milujem ťa... -zašeptala Niina po jednom z mnohých bozkov.
Vtedy sa Petri na ňu usmial. Obaja vyliezli na strom.
-Ale, ale... -Niina počula známy hlas. Keď sa s Petrim pozreli dolu uvideli Jariho.
-Jari, čo tu chceš?
-Ja? Ja nič... Čo tu robíte....?
-Čo je ťa do toho? -naštvane odpovedal Petri.
-Ale no, Petri, neštvi sa na mňa. Vidím že si Niinu zbalil... Čo má jednu veľkú nevýhodu pre teba.
-Čo tým myslíš? -pozrela sa Niina najprv na Petriho a potom na Jariho.
-Myslím tým, zlatá moja, že Petri už nemá veľa času v tejto dimenzie.
-Jari, sklapni! -zaťal zuby Petri.
-Ups... Ty si jej to ešte nepovedal? -sarkasticky sa usmial Jari. -Nuž jej to poviem ja.
-Ticho! -zakričal Petri.
-Niina, tvoj Petri nie je obyčajný 20 ročný chlap. Petri je starý, povedzme pár storočí.
-Niina, neposlúchaj ho! Je to psycho! Mal by sa liečiť!
-Ale, ale Petri... Že svojej Niine tak klameš. Ale však ona sa dozvie pravdu. Ako som už povedal, nezostáva nám veľa času v tejto dimenzie, za najbližšieho splnu sa vrátime v čase. Ako tvoj otec chcel, vezmeš si Paulu... A....
-Paula? Kto je Paula? -Niina sa s takmer naslzenými očami pozerala na Petriho.
-Paula... Ach Petri, prepáč, ale tvoj otec mi nariadil ti o tom nehovoriť. Bál sa že aj ju zabiješ... Ako všetky svoje snúbenice...
Niine začali tiecť slzy.
-Niina, neplač... -Petrimu to trhalo srdce. Úplne zabudol že sa s Niinou bude musieť rozlúčiť. Teraz sa ale už to stalo. Niina by s ním už určite nič nechcela mať.
-Ja vás teda nechám... -dvihol ramená Jari a odišiel.
-Niina... -Petri sa priblížil k Niine a objal ju. Celá sa triasla.
-J-je to pravda, Petri?
-áno je... Niina, ja som ti to chcel povedať... Je mi to strašne ľúto.
-Ty... Ty si z inej doby?
-Narodil som sa v období vikingov. Prežil som veľa bitiek. Keď mi bolo 16 môj otec ma zoznámil s mojou prvou snúbenicou. Nepamätám si ako sa volala, iba to že som ju nemiloval. Prvú noc keď sme sa mali pomilovať som si vedľa postele nechal nôž. Až sa na mňa vrhla som schytil nôž a pichol ho jej do chrbta. Opakovalo sa to pár krát. Nevinné ženy zomierali mojou rukou.
Raz večer zahrmelo. Boli sme na lodi a ja som zabil ďalšiu ženu. Bol splň. Šiel som von z kajuty hodiť telo do mora. Vtedy ma tam ale pristihol otec. Vedľa neho stála žena -čarodejnica. V dedine kde som žil sa o nej čokoľvek hovorilo. Blesk prerezal nebo, hrom zahrmel a vtedy vyriekla kliatbu. Moje telo sa začalo rozpadať a transportovať, zrejme sem. Posledné slová čo som počul bolo otcovo prepáč. O pár dní som sa zoznámil s Jarim. On bol vraj dávnejšie prekliaty vikingmi a zaslaný sem. Dokázal sa však nejako spojiť s mojim otcom a ostatnými. Vtedy sme sa dozvedeli že kúzlo trvá určitý počet mesiacov. Za najbližšieho splnu sa budeme musieť rozlúčiť.
-Petri... -Niina Petriho objala. Nevydržala to a rozplakala sa. -Milujem ťa... Milujem! Chápeš to!!! Je mi jedno čo tvoj otec chce!
-Niina.. Ja ťa milujem tiež.
Niina nedokázala spať. Nedokázala sa učiť. S Petrim sa prestali stretávať. Márne ho čakala celé poobedia až do večera. Ona už do sadu nechodila aby sa stretávala s Petrim. Chodila sa tam vyplakať.
-Niina, dokedy chceš takto plakať? Je z teba úplná troska. -spoza nej sa objavil Jari.
- Čo dopekla chceš?
- Nejaká naštvaná... Akoby nestačilo že Petri so mnou nehovorí... Mám pre teba ponuku...
- Nie..Ďakujem.. Maj sa... Aj tebe pekný deň... -naštvane odpovedala Niina.
- Ozaj to nechceš počuť? Hm, dobre, a potom sa sťažuj že nie si s Petrim.
- Čo si to povedal?
- Chceš byť s Petrim? Nie?
- To chcem...
- Viem ako ťa dostať späť v čase, spolu s Petrim. Nesmieš mu však nič o tom predtým hovoriť a samozrejme mi musíš zaplatiť.
- Koľko?
- Koľko? Ty si fakt zlatá... Nie koľko ale čím... Budeš mi slúžiť... A to veľmi jednoducho...
- Ako?
- Podaj mi ruku.
Niina mu ruku aj podala. Vtedy Jari vybral nôž a porezal Niinu.
- Teraz prisahaj.
- Prisahať? V čom?
- Že budeš poslušná bábika ktorú budem ťahať za nitky.
Zostať optimistom je niekedy fakt ťažké...
17. března 2010 v 11:39 | Fordømt EngelAlebo nemožné...
Milí čítatelia ktorých môj blog už fakt nudí...
Nevravím že sa sťažujem... Naopak... som rada že nie je oveľa horšie...
Pretož aj tak je dosť zle...
Jeden z mojich najlepších kamošov ma neznáša... mám pokazené slúpchadká na mobile a možno si pokazím ďalši vzťah...
:(
Som strašná a zaslúžim si umrieť..................
Pa...
lordi - Blood Red Sandman
17. března 2010 v 11:05 | Fordømt Engel | LordiLordi boli teoreticky moja prvá metalová kapela... pčula som ich keď mi bolo 9...
Noc 1.
16. března 2010 v 19:32 | Fordømt Engel-Petri, ty nesvietiš? (logické.. =.=)
-Nie... Nemám rád svetlo... -pokrútil hlavou Petri. -ale ak ti to vadí môžeš ho zapnúť.
-Nie.. Ešte stále vidím. -usmiala sa Niina.
-Tak teda... Prinesiem toho maca...
-Počkaj... Ty si nežartoval? -Niinu zaskočilo.
-A ty si si myslela že žartujem? -nadvihol obočie Petri.
-N-no.. Hej? A nežartoval?
-Nie... -povedal Petri a spod postele vytiahol maca.
-Jéj... Je zlatý! -usmiala sa Niina
-Niina... Takže...
-Hej! Mal si mi niečo povedať!!! -prerušila ho.
-A čo?
-No niečo ti bolo vraj trápne... A....
-Jáj.. No to je to že... Vidíš tu ešte nejaké postele?
-Nie... -obzrela sa Niina.
-No.. Ja a Jari...
-Ale v pohode!!! -začala sa smiať Niina - Veď ja to chápem... Máte sa radi..čo je na tom.
-Petri, ty nesvietiš? (logické.. =.=)
-Nie... Nemám rád svetlo... -pokrútil hlavou Petri. -ale ak ti to vadí môžeš ho zapnúť.
-Nie.. Ešte stále vidím. -usmiala sa Niina.
-Tak teda... Prinesiem toho maca...
-Počkaj... Ty si nežartoval? -Niinu zaskočilo.
-A ty si si myslela že žartujem? -nadvihol obočie Petri.
-N-no.. Hej? A nežartoval?
-Nie... -povedal Petri a spod postele vytiahol maca.
-Jéj... Je zlatý! -usmiala sa Niina
-Niina... Takže...
-Hej! Mal si mi niečo povedať!!! -prerušila ho.
-A čo?
-No niečo ti bolo vraj trápne... A....
-Jáj.. No to je to že... Vidíš tu ešte nejaké postele?
-Nie... -obzrela sa Niina.
-No.. Ja a Jari...
-Ale v pohode!!! -začala sa smiať Niina - Veď ja to chápem... Máte sa radi.. čo je na tom.
-Nie! Preboha nie!!! -začal vysvetľovať Petri. -To je tá trápna vec... Ja a Jari spíme na jednej posteli ale ani jeden z nás si nevie zohnať babu.. Tak...
-Tak ste sa rozhodli že budete spolu? - doplnila ho Niina.
-Ale nie... Jari odišiel na ten večierok kvôli tomu že si chce nájsť babu.
-A ty si si zato pozval mňa?
-Nie... Nie presne... -sčervenal Petri.
-A teda prečo?
-No... Vlastne to čo si povedala bola čiastočne pravda...
"Petriho spomienky:
Jari: To dievča, prečo si mi nedovolil ju baliť?
Petri: Pretože si myslím že je akurát môj typ...
Jari: Ha? Tvoj typ? Petri.. Stovky rokov! Stovky! A ty si nedokážeš zohnať dievča... Dám krk na to že by si vybrala skôr mňa!
Petri: Kamarát, si veľmi odvážny... Ale nemyslím si to... Cítim to... Ona je pre mňa...
Jari: A čo teda budeš robiť? Čakať ďalších 100 rokov? Ona nie je nesmrteľná ako my... Ona toľko čakať nemôže...
Petri: Nepovedal som 100 rokov...
Jari: Hovorím... Zbalím ju skôr než sa na ňu stihneš pozrieť...
Petri: nemyslím si že ej to dobrý nápad...
Jari: Ale no, Petri... Nebuď teplý...
Koniec spomienok"
-Hm.. Pravda? -pozrela sa naň Niina.
-Niina.. Vieš aké je smutné... Spať s plyšákom a zároveň počúvať Jariho chrápanie?
-K-kam tým mieriš? -jemne sa striasla Niina.
-Niina... -Petri priblížil svoju tvár k Niininej ale Niina sa rýchlo vyšmykla a podišla k oknu.
-Petri.. Prečo neprší? Pred pár hodinami som videla tmavé oblaky...
Petri sa postavil za Niinou a jemne ju objal cez plecia.
-Moja izba je vysoko... Vyššie než oblaky... Preto tu neprší...
Bola to pravda. Niina otvorila okno a pozrela sa dole. Cez husté oblaky nebolo nič vidieť. Potom sa pozrela smerom nahor. Bol splň a hviezdy bolo jasne vidieť. Pár minút sa okúzlene dívala na tanec trblietavých hviezd. Uvedomila si ale že Petri stále stojí za ňou. Zrazu stratila rovnováhu a takmer spadla ale Petri ju chytil za ruku a zatiahol ju do stredu izby. Izba bola široká a okrem posteli a skrini tu nič iné nebolo. Stáli s Petrim na plávajúcej dlážke. V izbe zavítaj studený vzduch a Niina sa začala trošku triasť.
-Už je neskoro. -povedal Petri. -ideme spať?
-T-to by bol dobrý nápad. -prikývla Niina. Do postele si ľahla oblečená a zakryla sa paplónom. Potom uprela zrak na Petriho. On sa vyzliekol (no.. Dámy poprosím.. Bez úchylných myšlienok... Trenky mal...)
-N-nebude ti zima, Petri?
-Heh, ty ma budeš zohrievať... -usmial sa Petri a ľahol si k Niine. Ležal tvárou otočenou k nej. Bola už tma ale jeho oči ju videli. Bola osvetná mesačnou žiarou z veľkého okna. -Keď sme už pri tom... Nebude ti teplo?
Niina prehltla. Sčervenala a ledva vyriekla - Možno...
Petri vsunul ruku pod jej tričko. Potom sa postavil nad ňou. Niina vedela že sa musí pohnúť... Ale nechcela... Akoby ju Petriho modré oči zhypnotizovali. Nedokázala sa hýbať. Jeho pery sa k tým jej približovali, delili ich len milimetre. Vtedy sa potichu ozval Petriho hlas.
-Odpustíš mi ak ťa teraz trošku urazím?
Niina sa začala báť. Čo jej môže povedať? "Trúba!!!" začala kričať sama sebe, "Mala si sa lepšie umyť!" a jej druhé ja jej hneď do toho začalo kecať: "on ti skôr teraz vynadá že sa nepoznáte ani deň a už s ním spíš!"
-Nevadí.. -povedala potichu Niina.
-Klamala si mi že nie si panna... Cítim to... Si ešte strašne nevinná... Dokonca bude škoda toho čo teraz urobím...
Niina nevedela čo má povedať. Na jednej strane jej bolo trápne že tak ľahko prišiel na jej lož. Na druhú stranu zas že Petri chcel urobiť presne to čo si jej druhé ja myslelo.
-Niina... -vzdychol Petri. Jeho ruka skĺzla nižšie skoro k jej nohavičkám. -môžem to urobiť?
-Č-čo?
-Ak bude bolieť povedz...
-Čo???!!! -vyľakala sa Niina. Vtedy pocítila ako Petri pritlačil svoje telo k jej. Potom silno pritlačil svoje pery k Niininým. Niina zavrela oči. Bola šťastná. Všetko na čo myslela cez deň sa aj udialo. Po pár sekundách Petri pomaly olízal jej pery a snažil sa dať bozku väčší priestor. Niina len pootvorila ústa. O sekundu Petriho chladné prsty jej vkĺzli pod nohavičky. Po tom jeho pery prešli k Niininému krku. Niina sa nebránila. Dokonca dvihla hlavu.
-Petri...
-Hm? Stalo sa niečo? - nadvihol sa Petri.
-Je to skvelé... Pokračuj.. Prosím..
-Niina... -povzdychol si Petri a nežne pobozkal Niinu na pery. Potom je vyzliekol tričko a perami prešiel o niečo nižšie. Niina ho len objala a rozkročila nohy. Postupne jej Petri začal sťahovať aj nohavice a potom nohavičky. Ich telá boli o seba pritisnuté. Petri ju objal silnejšie. Znova sa vrátil k perám. Bozky boli tak silné a tak časté že sa nestíhali nadýchnuť. Zrazu sa Petri opäť odtrhol od jej pier a prešiel zas ku krku. Nedokázal sa kontrolovať. Chcel ochutnať každý kúsok jej tela. Sám nedokázal rozhodnúť kde sa dotknúť. Jeho pochyby boli už neisté.
Zrazu Niina pocítila strašnú bolesť medzi nohami ale po chvíľke to bola už len slasť.
-Mám prestať? -pošeptal jej Petri do ucha v chvíľke keď sa dokázal od jej pier oddtrhnúť.
-Nie... -odpovedala Niina a objala ho. Zavrela oči. Nechcela aby to skončilo... Nie tak skoro...
Petri sa od Niini odtrhol. Zostal stáť na kolenách. Celé jeho tlo zalial mesačný svit.
-Čo sa stálo? -pozrela sa naň Niina.
-Nevládzem. -pousmial sa Petri- Chceš aby som pokračoval?
-Chcela by som... Ale ak nevládzeš... Eh.. Prepáč...
-Začo?
-Som trochu drzá...
-Nie si... -Petri sa naklonil a pobozkal ju, potom si ľahol vedľa nej a chytil ju za ruku. -Si krásna...
-Povieš mi to aj zajtra...? -ticho povedala Niina.
-Budem ty to hovoriť dokonca večnosti... -usmial sa Petri a dal Niine ďalšiu pusu. -Je už neskoro... Poďme spať...
-To si povedal aj pred... Počkaj.. Kedy sme to začali... Ty vieš čo...
-Pred hodinou... Možno?
-H-hodinou...? -začudovala sa Niina.
-Myslím hej... Tak dobrú noc, miláčik... -Petri ju naposledy pobozkal, zavrel oči a čo nevidieť zaspal.
Keď sa dívam na oblohu...
15. března 2010 v 20:53 | Fordømt EngelKeď sa dívam na oblohu...
jediné slová čo ma napadajú sú...
FUCK YOU
A teraz... vždy..vždy..vždy..vždyyy keď mi život ide tak ako má.. vždy sa mi musí niečo riadne ale riadne posrať..teraz sa mi dojebali slúchadká na mobile... a ja bez nich ani deň nevydržím (Kebyže som optimista berem to z tej lepšiej stránky - dojebali sa len čiastočne a nepočúť len vokály.. môžem si vychutnať čisté instrumentály.. ale ja optimista nie som...)
Nuž.. dnes som bola na pc fakt málo.. posledné dni do mňa vkuse kope múza (alebo posledný mesiac) vkuse mám nutkanie kresliť abo hrať na gitare.ale akurát teraz idem napísať ďalší sprostý dieľ sprostej poviedky Northern lights...
Fuck you.. jooj. to slovo krásne znie :)
Téme týdne... 1.
15. března 2010 v 15:07 | Fordømt EngelNo prečo nie? Napísať niečo o Karlovi Gottovi.
No asi pretože ja o ňom nič neviem.
Tak aspoň použíjem svoj (kus morbídny) zmysel pre humor...
To je predsa Karel GotH! :D
(ja viem že to nebolo vtipné...)
Záhada
14. března 2010 v 16:06 | Fordømt Engel-Hmmm... Petri... Záhadný a krásny... Krásny ale záhadný... - obracala sa Niina v posteli s pohľadom upretým na okno. -Dočerta... Nad čím to preboha rozmýšľam?! Petri je len ďalší žiak... Tak isto ako ja... A asi sa už s ním ani nestretnem... Hmmmpf...
V tom sa zaklopalo na dvere.
-Petri? - s nádejou vyskočila Niina a išla otvoriť dvere. V dverách však nestál krásny dlhovlasý chlapec. Stálo tam dievča. Malo ryšavé rovné zapletené vlasy a veľké hnedé oči. Bola nízka a chudá oblečená akoby bábika.
-Zdravím, ty musíš byť Niina. -milo sa usmialo dievča.
-H-hej..to som...Niina Loiri, teší ma. a ty si?
-Som Mikaela, tvoja spolubývajúca.
-Aha... Ale... Na odkaze nebolo napísané že mám spolubývajúcu.
-Jeeej, aké zlaté... Aj tvoji rodičia volali riaditeľovi? Aj moji... Joj, ale otravné.. Že? Chi-chi. -zasmiala sa Mikaela. Niina sa na ňu divne pozrela. Chovajú sa k nej ako k takému dievčaťu?
-Pán Valtteri, sme tu. - Mikaela vybrala zo svojej tašky macíka.
-WTF? To nemyslí vážne! - potriasla sa Niina.- Mikaela má aj plyšovú hračku? No to ma podržte!
-Mikaela... - prehovorila nahlas Niina -Ja pôjdem na chvíľu von na vzduch, nevadí ti to, že nie?
-Jasne... Choď... Ja a pán Valtteri si vystačíme sami. -milo sa usmiala Mikaela a položila si batoh na posteľ.
Hneď ako Niina vyšla z izby sa rozbehla dole schodmi. Až sa dostala von zo školy sa konečne nadýchla. Ten vzdych v škole plný napätia jej začínal vadiť.
-To je na mňa priveľa... Príliš mnoho na jeden deň... -vzdychala Niina.
-Čo je na teba priveľa? - ozval sa známy hlas.
-P-petri? -pomaly sa otočila Niina.
Áno, bol to on. Dlhovlasý fešák stál vo dverách školy. Urobil pár krokov a jeho svetlé vlasy zaliali slnečné lúče.
-Prekvapená...? -nadvihol obočie.
-Áno.. Teda... NIE!!! -spanikárila Niina a urobila pár krokov dozadu.
-Prečo? Čo ťa prekvapuje? To že som von alebo to že ťa sledujem? - pristúpil k Niine bližšie.
-Ty ma sleduješ?
-Viac menej... -kývol Petri.
Niina sa začala červenať a šialene jej búšilo srdce.
Petri sa zrazu začal smiať. -Ale nie... Nesledujem. Ibaže Jari, ak si ho pamätáš, je strašne otravný. Musel som vyjsť von.
Niina sa začala tiež smiať aby zamaskovala svoju neistotu.
-A čo ty?
-No... Ja... Neuveríš ale u mňa je to rovnaké. Mám novú spolubývajúcu. Volá sa Mikaela a... Má plyšového macíka.
-Aj ja som mál keď som do tej školy po prvé prišiel.
-Čože? Macíka?
-No nie presne maca. A mal som ho dva roky.
-Hej??? A čo si teda mál?
-Nechaj si to pre seba... Bol to plyšový tiger. -ticho jej pošeptal na ucho Petri.
-Prepáč ale ja... - Niina sa začala nekontrolovateľne smiať. - Ja z toho nemôžem!
-To je jedno.. Už ho nemám... -naštvane povedal Petri.
-Prepáč...
-Nič sa nestalo... Už mám maca...
-Neverím!
-Vieš čo? Jari dnes večer odchádza na nejakú oslavu tak príď ku mne a ja ti ho ukážem.
-Večer?
-Hej večer... Ak je tá Mikaela taká divná ako hovoríš môže zostať u mňa aj spať.
Niina v tej chvíli bola tak šťastná že nevedela čo má povedať. Ale v tom sa ozvalo jej vnútorné "Ja" : "Nemôžeš k nemu ísť! Vieš snáď čoho sú chlapi schopní!? Okrem toho chceš aby sa tvoj otec v tebe sklamal?" a ona mu odpovedala: "Mne je to jedno! Nech ho sklamem! On mňa už tiež sklamal. Okrem toho Petri taký určite nie je." ale jej druhé "ja" sa odradiť nedalo: "Veď ho nepoznáš! Nevie aký je!!!" ale to už Niina ignorovala.
-ďakujem. Ozaj môžem?
-Áno. Veď pohoda. Len.. No... Ja ti to poviem večer.. Je mi to trápne.
-A čo? Povedz?!
-Nechcem. - záhadne sa usmial Petri a vošiel do školy.
Niina mykla ramenom a potom sa pozrela na oblohu. Bola jasná. Až na obzore bolo vidieť pár čiernych mrakov. Niina si ľahla na trávu. Tak hodiny sa omámene pozerala na oblaky. Pomaly prichádzali aj tie ktoré mali priniesť dážď. Niina sa postavila a vošla do školy.
Po pár hodinách sa Niina pozrela z okna svojej izby. Prichádzal veľa ľudí. Asi pretože sa školský rok o 2 dni začína.
-Niina? - ozvala sa MIkaela, ktorá doteraz ležala na svojej posteli.
-Áno, Mikaela?
-Bol tu chlapec, myslím sa volal Petri. Nechal ti papierik s číslom jeho izby.
-Máš ho?
-Hej, jasne... - Mikaela podala papierik Niine.
-Izba 665... Na najvyššom poschodí...
-To je vraj posledná izba školy. 666 už nie je kvôli.. No ty vieš čo...
-Kvôli čomu?
-Ale nič.. Lepšie že to nevieš... A prečože ideš k nemu?
-Hej. Na večer.
-Je! Vy ste teda spolu??? - vyskočila Mikaela.
-N-nie..to.. Nie je to tak ako si myslíš.. Ibaže on potrebuje s niečím pomôcť... hehe
-Pomôcť? Veď je oveľa starší.
-Ako to vieš?
-Ja som na tej škole už druhý rok, Niina. On je tu myslím štvrtý alebo piaty.
-Hm.. Začínam sa čudovať s čím to asi chce pomôcť. Hehe.
Mikaela už neodpovedala.
Prišli oblaky a začalo liať. Pomaly sa stmievalo a a Niina sa rozhodla už odísť k Petrimu.
Vyšla na najvyššie poschodie a zaklopala na dvere jeho izby.
-Tak konečne si tu. -Petri otvoril dvere.
Niina vošla do izby. Jediná izba v ktorej sa nesvietilo...
kapitola 1. Internát
14. března 2010 v 14:10 | Fordømt EngelJa viem že je krátka a nič moc.. ale začiatky sú vždy také xD
-Niina, od zajtra budeš študovať na internáte. - tieto slova sa v Niininej hlave vkuse ozývali. Jej srdce divoko bilo. Mala chuť schytiť vázu a trafiť ňou okno. Skúšala sa upokojiť ale márne. Zrazu jej niekto zabúchal na dvere.
-Niina, od zajtra budeš študovať na internáte. - tieto slova sa v Niininej hlave vkuse ozývali. Jej srdce divoko bilo. Mala chuť schytiť vázu a trafiť ňou okno. Skúšala sa upokojiť ale márne. Zrazu jej niekto zabúchal na dvere.
-Čo chceš? -ozvala sa drzým hlasom skôr než vedela kto klope.
-Niina, to som ja, Leila! Otvor, prosím! - ozval sa dievčenský hlas.
Niina prižmúrila oči. -Leila, prepáč... Ale... Chcem byť sama.
Počula kroky po schodoch. To znamená že Leila už odišla. Niina si ľahla na posteľ a pozrela sa von oknom. Nič však nevidela pretože bola polárna noc. Spomenula si ako sa kedysi s Leilou zoznámili. Ani zďaleka sa na seba nepodobali. Leila mala blonďaté kučeravé vlasy po plecia, výrazné zelené oči a milý úsmev. Na rozdiel od nej Niina bola brunetka. Mala skoro rovné vlasy a vždy ospalé čierne oči. Tvárila sa vždy smutno. To im bolo 5. Leila a Niina vyrástli. Z Leili sa stál magnet chlapčenských pohľadov. Aj keď nebola akurát najlepšia žiačka bola mazaná a z jej zlatých zelených očičiek sa stály záhadné zelené drahokamy ktorých pohľad bol cennejší než ľudský život. Niina zostala outsiderom. Nemala kamarátov ani učitelia ju nemali radi aj napriek tomu že bola priam génius. Akoby naschvál keď Niine bolo 15 zomrela jej matka a o rok na to si jej otec zobral inú ženu ktorá s Niinou ale veľmi nevychádzala. Tá sa rozhodla že pošle Niinu do internátu. Niina sa do seba uzavrela... Trvalo to týždeň.. 2... Mesiace... Niina sa do seba uzavrela a snila...
-Waw... Ako v inej dimenzie...
Cestou autobusom Niina neprestávala myslieť na Leilu. Aj keď ťažko sa dávali do reči boli kamarátky od detstva... Teda "kamarátky". Niina vždy žiarlila na Leilu. Na to ako ju každý obdivuje a ako ju chlapci žerú. -Už je to jedno... -pomyslela si. Aj tak ju dlho neuvidí. Leila bola jediná čo jej držala nejakú popularitu. Inak by sa o Niine ani nevedelo.
Autobus zastal a Niina vystúpila. Mala od školy ešte pár metrov. Obzrela sa naokolo.
-Waw... Ako v inej dimenzie...
Bolo ticho. Všade naokolo vysoké stromy jemne ohýbané vetrom. Spoza stromov sa dal vidieť vrchol školy. - Tak to bude ten internát... - vzdychla si Niina. - je väčší než som čakala.
Veľký z vonka... Ešte väčší z vnútra... Hneď ako vošla do širokej chodby sa pred ňou zjavilo veľké schodisko ktoré sa vyššie rozvetvilo. Najprv sa rozhliadla či na chodbe nenájde dvere ku kancelárii riaditeľa. Aj ich našla a zaklopala na ne. Nikto sa ale neozval tak sa pokúsila dvere otvoriť. Boli odomknuté. Vošla do kancelárie. Nikto tam nebol ale na stole boli položené knihy a na nich papierik s odkazom. Niina ho opatrne zobrala do rúk.
-To nie je možné.. Oni ma čakali... Do čerta aj Etelou aj s otcom! -naštvala sa Niina. Nečakala že Etela - jej macocha je až tak hnusná. -Určite ma vopred zahlásila aby som sa z toho nevykrútila...
Na papieriku bolo napísané: Drahá Niina, je mi ľúto že ťa nemôžem osobne privítať. Tvoje knihy sú pod tým odkazom. Budeš ubytovaná v izbe 569. Nemáš žiaľ spolubývajúcich a ostatné izby na tvojom poschodí sú chlapčenské, čiže je mi ťa vopred ľúto že budeš sama a unudená. Nuž... Budeš mať viac času študovať.
-Mne to nevadí pán riaditeľ... -pomyslela si. - Ja aj tak nie som spoločenský typ.
Niina vyšla po schodoch až na svoje poschodie. Stačilo len nájsť izbu spomedzi ostatné 50.
-Ach, to bude ono! -zbadala číslo jej izby a rozbehla sa k nej.
-Kam bežíme, mladá slečna? -spoza jej chrbta sa ozval mužský hlas.
Niina sa pomaly otočila. Za ňou stal chlapec s čiernymi vlasmi po plecia a strašidelným pohľadom. Bol asi o hlavu vyšší než ona.
-N-nikam... -vystrašene vykoktala.
-Jari, daj jej pokoj. Nevidíš že je ešte nová? -z tieňov vyplávala ďalšia postavička ešte vyšší, s chudou tvárou a peknou postavou s dlhými blond vlasmi až po pás.
-Ale nooo, Petri... Neštvi... Veď ja by som jej nič nespravil.
-Jasne... Ale už sa k nej nepribližuj...
-Hm... Jasne... - a Jari odišiel. Petri a Niina zostali na chodbe samí a logicky nastala trápne ticho.
-Ani mi nepoďakuješ? -prerušil ho Petri. -Ten chlapec, Jari, je nebezpečný. Je to úchyl... Mohol by ťa...
-Ďakujem... Ale ja už nie som panna...
-Aha...
-Nuž... Chcela by som sa ťa ešte spýtať...
-hm?
-Nepoznám to tu veľmi... Som nová... Mohol by si mi to tu ukázať?
-Nemyslím žeby to bol dobrý nápad.. Okrem toho už musím ísť... Maj sa zatiaľ...
-Aha................................... - Niina sa sklamane pozrela na Petriho siluetu keď odchádzal. Otvorila dvere od svojej izby a hneď ako si ľahla na posteľ sa pustila do snenia.
Nw poviedka... už naostro!!!
14. března 2010 v 14:04 | Fordømt EngelKto si čítal môj blog v lete vie že ja píšem poviedky... ale skutočne som dokončila len jednu. .teraz začínam druhú ktorú ozaj chcem dokončiť.. držte paalce :)
Niečo o poviedke: Niina (16) je proste outsiderka. Jej jediná kamarátka Leila sa stane nafúkaná PÍP a odvtedy spolu nevychádzajú. Keď je Niine 15 zomrie jej matka a jej otec sa ožení s Etelou ktorá Niinu ale nemá rada a rozhodne sa ju poslať študovať na inernát. Niina sa tam zoznámi s Petrim a Jarim. Chlapci sa jej od začiatku zdajú divní ale ako náhle príde na ich tajomstvo (žiadni upíri ani vlkolaci!!) ... no nič.. budem mlčať :D
Blond metal girl...
13. března 2010 v 14:52 | Fordømt EngelVíte, co dělá blondýnka když má položené ucho na kolejnici?
.
.
Poslouchá metal.
A když má ucho položené na kolejnici a jede za ní vlak?
.
.
Poslouchá death metal.
.
.
Poslouchá metal.
A když má ucho položené na kolejnici a jede za ní vlak?
.
.
Poslouchá death metal.
Pche.. nič nevie om metale a už píše...
13. března 2010 v 14:51 | Fordømt Engel- Metalista
26% - Pop spevák
20% - Rocker
39% - Raper
15%
Metlák od kosti
Dlhé číro, kožené nohavice alebo zodraté rifle, pár drsne pôsobiacich prsteňov, ktoré vám majú povedať, že by ste sa mali od neho držať radšej o pár krokov pozadu. K tomuto poznatku vás však skôr donúti pivovo-alkoholový odor, ktorý ho bude sprevádzať. Ale pozor, milé dámy! Vďaka týmto drobnostiam budú na neho letieť baby o trošičku menej, než na iné hudobnícke indivíduá. To, na čo sa musíte najmä psychicky pripraviť je vysoká spotreba nábytku. Žúrky sú predsa takmer na týždennom poriadku.
A tie sa predsa musia končiť štýlovo v rámci zásad metalovej komunity. Pre lietajúcimi stoličkami a inými milôstkami, ktoré pôvodne dotvárali váš domov sa radšej chráňte investíciou do dobrej helmy. Ak čierna nepatrí medzi vaše top farby, mali by ste zapracovať na jej obľúbení. Keď váš drahý bude navyše holdovať gothike, nezľaknite sa ak namiesto stojana na sviečku nájdete na skrinke nefalšovanú originál lebku. Veď proti gustu žiaden dišputát...
Romantik z boys band
Uff, tak to pozor drahé divy. Vernosť dostáva v tomto prípade riadne zabrať. Ulovíte síce najkrajšieho chlapa v okolí, keďže práve výzor zohráva pri týchto spevákoch najhlavnejšiu úlohu, no rovnako sa v tomto momente môžete začať strachovať, či zostávate naozaj len jeho jedinou. Stotožnite sa s pravdepodobným kúskom narcizmu a odmenou vám bude vždy elegantne upravený a navoňaný muž. Módne trendy a časopisy bude sledovať s väčším oduševnením ako vy, preto pripravte v skriniach podstatne viac miesta pre jeho šatník, ako pre ten váš.
Škandáliky sú samozrejmou súčasťou jeho kariéry, veď inak by po ňom okamžite neštekol ani pes. Nemusíte sa však obávať, mnohé z nich budú len kvalitným divadielkom pre média a s pravdou budú mať pramálo spoločné. A navyše dostanete aj patričné bolestné vo forme diamantového náhrdelníka - všetko samozrejme za blesku fotoaparátov. Večer potom ospravedlnenie doplní spŕškou romantických songov - ako inak, z vlastného repertoára, a ako inak, na playback. Musí mu predsa vystačiť trochu dychu aj na iné hrátky, ktoré by vám chcel ukázať...
Rocker trpiteľ
Srdcabôľ zo všetkých krívd sveta je nosnou témou jeho piesní. Ak sa preto nenájde niečo, pre čo by sa práve trápil, on si to určite vymyslí. Pripravte si náruč a bohatú slovnú zásobu týkajúcu sa upokojovania a chlácholenia. Občas sa zabudne pri záchrane svete a na vás mu akosi nezvýši čas. Naproti tomu budete mať doma citlivého muža, ktorý bude chápať aj vaše starosti.To, že si ich občas zabudne všimnúť kvôli aktuálnej umeleckej zaslepenosti, budete musieť s prehľadom odpúšťať.
Inak si zvyknite na pravidelné nezhody. Jeho telo bude ako vytetovaná mapa dôležitých zážitkov. "Zlatko, toto tetovanie som si dal spraviť keď ma otec vyhodil z domu a toto keď mi dala kopačky moja osudová láska." Party budú o trošku pokojnejšie ako s metalistom, no ich počet výrazne neklesne. Občas sa môžete potešiť z romantiky pri ohníčku v spoločnosti gitarky a romantického západu slnka.
Respect raper
Pravdovravný chlapík, ktorému trošku častejšie ujdú pikantné slovíčka. S netuctovým slovníkom a cítením pre recitáciu. Nečakajte Štúra ani Žlté ľalie, prehovorí k vám však čistý hlas vašej ulice. Žiadne drogy a čistá hlava, občas nejaká tá bitka so susedným gangom. Ale pozor, ladies. Určite sa na vás budú klásť najvyššie nároky. Musíte byť tá najlepšia kosť z ulice, aby ste svojmu bossovi nerobili žiadnu hanbu. Zmáknite pár hip hoperských pohybov a stanete sa určite jeho bohyňou. Len pozor na ostatné mačičky z gheta, aby ste sa nezmenili len na ďalšiu čiaročku na zárubni. Buďte cool a buďte in, a váš drahý vám určite venuje aj nejaký rým.
Čo by si robil kebyže zomriem? (žena mužovi)
12. března 2010 v 19:22 | Fordømt EngelŽena: Znova by si sa oženil?
Muž: Rozhodne nie!
Žena: Prečo nie? Nepáči sa ti manželský život?
Muž: Páči! Milujem manželský život!
Žena: Tak prečo by si sa neoženil?
Muž: No dobre, oženil by som sa.
Žena: (s bolestným výrazom) Vážne by si sa znovu oženil?
Muž: Veď ty si to chcela!
Žena: Spávali by ste v našej posteli?
Muž: Kde inde?
Žena: Namiesto našich spoločných fotiek by si dal fotky s ňou?
Muž: Asi by to bolo najvhodnejšie.
Žena: A dovolil by si jej používať moje golfové palice?
Muž: V žiadnom prípade. Je ľaváčka.
