close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
HYMNY BLOGU:


Veci čo sú odveci a sprosté reklamy (pri ostatných článkoch reklamy už mažem!) píšte do Chatu
Fuck that gray life! Fuck the past! Fuck the reallity! Fuck the rasism! Fuck the anti-fa! Fuck! Fuck the haters! FUCK IT ALL! FUCK YOU! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK!
I´m not a h8er :D :D :D

SB prímam... :D Ale kto by chcel byť moje SB? Asi nikto :) :) :)

Blog|Autor|Shits|Fun



NEWS↓↓

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

kapitola 1. Internát

14. března 2010 v 14:10 | Fordømt Engel
Ja viem že je krátka a nič moc.. ale začiatky sú vždy také xD


-Niina, od zajtra budeš študovať na internáte. - tieto slova sa v Niininej hlave vkuse ozývali. Jej srdce divoko bilo. Mala chuť schytiť vázu a trafiť ňou okno. Skúšala sa upokojiť ale márne. Zrazu jej niekto zabúchal na dvere.
-Čo chceš? -ozvala sa drzým hlasom skôr než vedela kto klope.
-Niina, to som ja, Leila! Otvor, prosím! - ozval sa dievčenský hlas.
Niina prižmúrila oči. -Leila, prepáč... Ale... Chcem byť sama.
Počula kroky po schodoch. To znamená že Leila už odišla. Niina si ľahla na posteľ a pozrela sa von oknom. Nič však nevidela pretože bola polárna noc. Spomenula si ako sa kedysi s Leilou zoznámili. Ani zďaleka sa na seba nepodobali. Leila mala blonďaté kučeravé vlasy po plecia, výrazné zelené oči a milý úsmev. Na rozdiel od nej Niina bola brunetka. Mala skoro rovné vlasy a vždy ospalé čierne oči. Tvárila sa vždy smutno. To im bolo 5. Leila a Niina vyrástli. Z Leili sa stál magnet chlapčenských pohľadov. Aj keď nebola akurát najlepšia žiačka bola mazaná a z jej zlatých zelených očičiek sa stály záhadné zelené drahokamy ktorých pohľad bol cennejší než ľudský život. Niina zostala outsiderom. Nemala kamarátov ani učitelia ju nemali radi aj napriek tomu že bola priam génius. Akoby naschvál keď Niine bolo 15 zomrela jej matka a o rok na to si jej otec zobral inú ženu ktorá s Niinou ale veľmi nevychádzala. Tá sa rozhodla že pošle Niinu do internátu. Niina sa do seba uzavrela... Trvalo to týždeň.. 2... Mesiace... Niina sa do seba uzavrela a snila...

Cestou autobusom Niina neprestávala myslieť na Leilu. Aj keď ťažko sa dávali do reči boli kamarátky od detstva... Teda "kamarátky". Niina vždy žiarlila na Leilu. Na to ako ju každý obdivuje a ako ju chlapci žerú. -Už je to jedno... -pomyslela si. Aj tak ju dlho neuvidí. Leila bola jediná čo jej držala nejakú popularitu. Inak by sa o Niine ani nevedelo.
Autobus zastal a Niina vystúpila. Mala od školy ešte pár metrov. Obzrela sa naokolo.

-Waw... Ako v inej dimenzie...
Bolo ticho. Všade naokolo vysoké stromy jemne ohýbané vetrom. Spoza stromov sa dal vidieť vrchol školy. - Tak to bude ten internát... - vzdychla si Niina. - je väčší než som čakala.
Veľký z vonka... Ešte väčší z vnútra... Hneď ako vošla do širokej chodby sa pred ňou zjavilo veľké schodisko ktoré sa vyššie rozvetvilo. Najprv sa rozhliadla či na chodbe nenájde dvere ku kancelárii riaditeľa. Aj ich našla a zaklopala na ne. Nikto sa ale neozval tak sa pokúsila dvere otvoriť. Boli odomknuté. Vošla do kancelárie. Nikto tam nebol ale na stole boli položené knihy a na nich papierik s odkazom. Niina ho opatrne zobrala do rúk.
-To nie je možné.. Oni ma čakali... Do čerta aj Etelou aj s otcom! -naštvala sa Niina. Nečakala že Etela - jej macocha je až tak hnusná. -Určite ma vopred zahlásila aby som sa z toho nevykrútila...
Na papieriku bolo napísané: Drahá Niina, je mi ľúto že ťa nemôžem osobne privítať. Tvoje knihy sú pod tým odkazom. Budeš ubytovaná v izbe 569. Nemáš žiaľ spolubývajúcich a ostatné izby na tvojom poschodí sú chlapčenské, čiže je mi ťa vopred ľúto že budeš sama a unudená. Nuž... Budeš mať viac času študovať.
-Mne to nevadí pán riaditeľ... -pomyslela si. - Ja aj tak nie som spoločenský typ.
Niina vyšla po schodoch až na svoje poschodie. Stačilo len nájsť izbu spomedzi ostatné 50.
-Ach, to bude ono! -zbadala číslo jej izby a rozbehla sa k nej.
-Kam bežíme, mladá slečna? -spoza jej chrbta sa ozval mužský hlas.
Niina sa pomaly otočila. Za ňou stal chlapec s čiernymi vlasmi po plecia a strašidelným pohľadom. Bol asi o hlavu vyšší než ona.
-N-nikam... -vystrašene vykoktala.
-Jari, daj jej pokoj. Nevidíš že je ešte nová? -z tieňov vyplávala ďalšia postavička ešte vyšší, s chudou tvárou a peknou postavou s dlhými blond vlasmi až po pás.
-Ale nooo, Petri... Neštvi... Veď ja by som jej nič nespravil.
-Jasne... Ale už sa k nej nepribližuj...
-Hm... Jasne... - a Jari odišiel. Petri a Niina zostali na chodbe samí a logicky nastala trápne ticho.
-Ani mi nepoďakuješ? -prerušil ho Petri. -Ten chlapec, Jari, je nebezpečný. Je to úchyl... Mohol by ťa...
-Ďakujem... Ale ja už nie som panna...
-Aha...
-Nuž... Chcela by som sa ťa ešte spýtať...
-hm?
-Nepoznám to tu veľmi... Som nová... Mohol by si mi to tu ukázať?
-Nemyslím žeby to bol dobrý nápad.. Okrem toho už musím ísť... Maj sa zatiaľ...
-Aha................................... - Niina sa sklamane pozrela na Petriho siluetu keď odchádzal. Otvorila dvere od svojej izby a hneď ako si ľahla na posteľ sa pustila do snenia.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama