Prešiel týždeň po tom ako Niina a Petri spolu spali. Od vtedy sa dali dokopy. Každý deň ako Niine skončili hodiny vychádzala na dvor školy, prechádzala sa v sade s borovicami a čakala na Petriho. Tam sa po škole stretávali pretože ak by ich prichytili spolu by mali problém.
-Ach... Petri... -jedno odpoludnie sa Niina pozrela na oblohu. Spomenula si na ten večer. Teraz sa jej zdalo akoby to bol len sen. Akoby sa to nikdy nestalo. Jedna vec jej ale dokazovala opak. Každý deň ju Petri objímal a bozkával. Jediné čo jej bolo stále divné bolo že on je skoro ani nepoznal.
-Niina... -spoza stromov sa ozval Petriho hlas.
-Petri!!! -Niina sa naňho usmiala, rozbehla sa k nemu a skočila mu na krk.
Celé minúty sa objímali, bozkávali a hovorili ako sa majú radi. Niine sa zdalo že je všetko len fantázia. Fantázia bez ktorej by Niina neprežila. Nedokázala vydržať dlho bez dotyku Petriho pier, bez vôni jeho vlasov.
Jedného dňa sa však všetko vyvinulo celkom inak.
-Petri... Milujem ťa... -zašeptala Niina po jednom z mnohých bozkov.
Vtedy sa Petri na ňu usmial. Obaja vyliezli na strom.
-Ale, ale... -Niina počula známy hlas. Keď sa s Petrim pozreli dolu uvideli Jariho.
-Jari, čo tu chceš?
-Ja? Ja nič... Čo tu robíte....?
-Čo je ťa do toho? -naštvane odpovedal Petri.
-Ale no, Petri, neštvi sa na mňa. Vidím že si Niinu zbalil... Čo má jednu veľkú nevýhodu pre teba.
-Čo tým myslíš? -pozrela sa Niina najprv na Petriho a potom na Jariho.
-Myslím tým, zlatá moja, že Petri už nemá veľa času v tejto dimenzie.
-Jari, sklapni! -zaťal zuby Petri.
-Ups... Ty si jej to ešte nepovedal? -sarkasticky sa usmial Jari. -Nuž jej to poviem ja.
-Ticho! -zakričal Petri.
-Niina, tvoj Petri nie je obyčajný 20 ročný chlap. Petri je starý, povedzme pár storočí.
-Niina, neposlúchaj ho! Je to psycho! Mal by sa liečiť!
-Ale, ale Petri... Že svojej Niine tak klameš. Ale však ona sa dozvie pravdu. Ako som už povedal, nezostáva nám veľa času v tejto dimenzie, za najbližšieho splnu sa vrátime v čase. Ako tvoj otec chcel, vezmeš si Paulu... A....
-Paula? Kto je Paula? -Niina sa s takmer naslzenými očami pozerala na Petriho.
-Paula... Ach Petri, prepáč, ale tvoj otec mi nariadil ti o tom nehovoriť. Bál sa že aj ju zabiješ... Ako všetky svoje snúbenice...
Niine začali tiecť slzy.
-Niina, neplač... -Petrimu to trhalo srdce. Úplne zabudol že sa s Niinou bude musieť rozlúčiť. Teraz sa ale už to stalo. Niina by s ním už určite nič nechcela mať.
-Ja vás teda nechám... -dvihol ramená Jari a odišiel.
-Niina... -Petri sa priblížil k Niine a objal ju. Celá sa triasla.
-J-je to pravda, Petri?
-áno je... Niina, ja som ti to chcel povedať... Je mi to strašne ľúto.
-Ty... Ty si z inej doby?
-Narodil som sa v období vikingov. Prežil som veľa bitiek. Keď mi bolo 16 môj otec ma zoznámil s mojou prvou snúbenicou. Nepamätám si ako sa volala, iba to že som ju nemiloval. Prvú noc keď sme sa mali pomilovať som si vedľa postele nechal nôž. Až sa na mňa vrhla som schytil nôž a pichol ho jej do chrbta. Opakovalo sa to pár krát. Nevinné ženy zomierali mojou rukou.
Raz večer zahrmelo. Boli sme na lodi a ja som zabil ďalšiu ženu. Bol splň. Šiel som von z kajuty hodiť telo do mora. Vtedy ma tam ale pristihol otec. Vedľa neho stála žena -čarodejnica. V dedine kde som žil sa o nej čokoľvek hovorilo. Blesk prerezal nebo, hrom zahrmel a vtedy vyriekla kliatbu. Moje telo sa začalo rozpadať a transportovať, zrejme sem. Posledné slová čo som počul bolo otcovo prepáč. O pár dní som sa zoznámil s Jarim. On bol vraj dávnejšie prekliaty vikingmi a zaslaný sem. Dokázal sa však nejako spojiť s mojim otcom a ostatnými. Vtedy sme sa dozvedeli že kúzlo trvá určitý počet mesiacov. Za najbližšieho splnu sa budeme musieť rozlúčiť.
-Petri... -Niina Petriho objala. Nevydržala to a rozplakala sa. -Milujem ťa... Milujem! Chápeš to!!! Je mi jedno čo tvoj otec chce!
-Niina.. Ja ťa milujem tiež.
Niina nedokázala spať. Nedokázala sa učiť. S Petrim sa prestali stretávať. Márne ho čakala celé poobedia až do večera. Ona už do sadu nechodila aby sa stretávala s Petrim. Chodila sa tam vyplakať.
-Niina, dokedy chceš takto plakať? Je z teba úplná troska. -spoza nej sa objavil Jari.
- Čo dopekla chceš?
- Nejaká naštvaná... Akoby nestačilo že Petri so mnou nehovorí... Mám pre teba ponuku...
- Nie..Ďakujem.. Maj sa... Aj tebe pekný deň... -naštvane odpovedala Niina.
- Ozaj to nechceš počuť? Hm, dobre, a potom sa sťažuj že nie si s Petrim.
- Čo si to povedal?
- Chceš byť s Petrim? Nie?
- To chcem...
- Viem ako ťa dostať späť v čase, spolu s Petrim. Nesmieš mu však nič o tom predtým hovoriť a samozrejme mi musíš zaplatiť.
- Koľko?
- Koľko? Ty si fakt zlatá... Nie koľko ale čím... Budeš mi slúžiť... A to veľmi jednoducho...
- Ako?
- Podaj mi ruku.
Niina mu ruku aj podala. Vtedy Jari vybral nôž a porezal Niinu.
- Teraz prisahaj.
- Prisahať? V čom?
- Že budeš poslušná bábika ktorú budem ťahať za nitky.
-Ach... Petri... -jedno odpoludnie sa Niina pozrela na oblohu. Spomenula si na ten večer. Teraz sa jej zdalo akoby to bol len sen. Akoby sa to nikdy nestalo. Jedna vec jej ale dokazovala opak. Každý deň ju Petri objímal a bozkával. Jediné čo jej bolo stále divné bolo že on je skoro ani nepoznal.
-Niina... -spoza stromov sa ozval Petriho hlas.
-Petri!!! -Niina sa naňho usmiala, rozbehla sa k nemu a skočila mu na krk.
Celé minúty sa objímali, bozkávali a hovorili ako sa majú radi. Niine sa zdalo že je všetko len fantázia. Fantázia bez ktorej by Niina neprežila. Nedokázala vydržať dlho bez dotyku Petriho pier, bez vôni jeho vlasov.
Jedného dňa sa však všetko vyvinulo celkom inak.
-Petri... Milujem ťa... -zašeptala Niina po jednom z mnohých bozkov.
Vtedy sa Petri na ňu usmial. Obaja vyliezli na strom.
-Ale, ale... -Niina počula známy hlas. Keď sa s Petrim pozreli dolu uvideli Jariho.
-Jari, čo tu chceš?
-Ja? Ja nič... Čo tu robíte....?
-Čo je ťa do toho? -naštvane odpovedal Petri.
-Ale no, Petri, neštvi sa na mňa. Vidím že si Niinu zbalil... Čo má jednu veľkú nevýhodu pre teba.
-Čo tým myslíš? -pozrela sa Niina najprv na Petriho a potom na Jariho.
-Myslím tým, zlatá moja, že Petri už nemá veľa času v tejto dimenzie.
-Jari, sklapni! -zaťal zuby Petri.
-Ups... Ty si jej to ešte nepovedal? -sarkasticky sa usmial Jari. -Nuž jej to poviem ja.
-Ticho! -zakričal Petri.
-Niina, tvoj Petri nie je obyčajný 20 ročný chlap. Petri je starý, povedzme pár storočí.
-Niina, neposlúchaj ho! Je to psycho! Mal by sa liečiť!
-Ale, ale Petri... Že svojej Niine tak klameš. Ale však ona sa dozvie pravdu. Ako som už povedal, nezostáva nám veľa času v tejto dimenzie, za najbližšieho splnu sa vrátime v čase. Ako tvoj otec chcel, vezmeš si Paulu... A....
-Paula? Kto je Paula? -Niina sa s takmer naslzenými očami pozerala na Petriho.
-Paula... Ach Petri, prepáč, ale tvoj otec mi nariadil ti o tom nehovoriť. Bál sa že aj ju zabiješ... Ako všetky svoje snúbenice...
Niine začali tiecť slzy.
-Niina, neplač... -Petrimu to trhalo srdce. Úplne zabudol že sa s Niinou bude musieť rozlúčiť. Teraz sa ale už to stalo. Niina by s ním už určite nič nechcela mať.
-Ja vás teda nechám... -dvihol ramená Jari a odišiel.
-Niina... -Petri sa priblížil k Niine a objal ju. Celá sa triasla.
-J-je to pravda, Petri?
-áno je... Niina, ja som ti to chcel povedať... Je mi to strašne ľúto.
-Ty... Ty si z inej doby?
-Narodil som sa v období vikingov. Prežil som veľa bitiek. Keď mi bolo 16 môj otec ma zoznámil s mojou prvou snúbenicou. Nepamätám si ako sa volala, iba to že som ju nemiloval. Prvú noc keď sme sa mali pomilovať som si vedľa postele nechal nôž. Až sa na mňa vrhla som schytil nôž a pichol ho jej do chrbta. Opakovalo sa to pár krát. Nevinné ženy zomierali mojou rukou.
Raz večer zahrmelo. Boli sme na lodi a ja som zabil ďalšiu ženu. Bol splň. Šiel som von z kajuty hodiť telo do mora. Vtedy ma tam ale pristihol otec. Vedľa neho stála žena -čarodejnica. V dedine kde som žil sa o nej čokoľvek hovorilo. Blesk prerezal nebo, hrom zahrmel a vtedy vyriekla kliatbu. Moje telo sa začalo rozpadať a transportovať, zrejme sem. Posledné slová čo som počul bolo otcovo prepáč. O pár dní som sa zoznámil s Jarim. On bol vraj dávnejšie prekliaty vikingmi a zaslaný sem. Dokázal sa však nejako spojiť s mojim otcom a ostatnými. Vtedy sme sa dozvedeli že kúzlo trvá určitý počet mesiacov. Za najbližšieho splnu sa budeme musieť rozlúčiť.
-Petri... -Niina Petriho objala. Nevydržala to a rozplakala sa. -Milujem ťa... Milujem! Chápeš to!!! Je mi jedno čo tvoj otec chce!
-Niina.. Ja ťa milujem tiež.
Niina nedokázala spať. Nedokázala sa učiť. S Petrim sa prestali stretávať. Márne ho čakala celé poobedia až do večera. Ona už do sadu nechodila aby sa stretávala s Petrim. Chodila sa tam vyplakať.
-Niina, dokedy chceš takto plakať? Je z teba úplná troska. -spoza nej sa objavil Jari.
- Čo dopekla chceš?
- Nejaká naštvaná... Akoby nestačilo že Petri so mnou nehovorí... Mám pre teba ponuku...
- Nie..Ďakujem.. Maj sa... Aj tebe pekný deň... -naštvane odpovedala Niina.
- Ozaj to nechceš počuť? Hm, dobre, a potom sa sťažuj že nie si s Petrim.
- Čo si to povedal?
- Chceš byť s Petrim? Nie?
- To chcem...
- Viem ako ťa dostať späť v čase, spolu s Petrim. Nesmieš mu však nič o tom predtým hovoriť a samozrejme mi musíš zaplatiť.
- Koľko?
- Koľko? Ty si fakt zlatá... Nie koľko ale čím... Budeš mi slúžiť... A to veľmi jednoducho...
- Ako?
- Podaj mi ruku.
Niina mu ruku aj podala. Vtedy Jari vybral nôž a porezal Niinu.
- Teraz prisahaj.
- Prisahať? V čom?
- Že budeš poslušná bábika ktorú budem ťahať za nitky.
