close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
HYMNY BLOGU:


Veci čo sú odveci a sprosté reklamy (pri ostatných článkoch reklamy už mažem!) píšte do Chatu
Fuck that gray life! Fuck the past! Fuck the reallity! Fuck the rasism! Fuck the anti-fa! Fuck! Fuck the haters! FUCK IT ALL! FUCK YOU! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK! FUCK!
I´m not a h8er :D :D :D

SB prímam... :D Ale kto by chcel byť moje SB? Asi nikto :) :) :)

Blog|Autor|Shits|Fun



NEWS↓↓

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Záhada

14. března 2010 v 16:06 | Fordømt Engel
-Hmmm... Petri... Záhadný a krásny... Krásny ale záhadný... - obracala sa Niina v posteli s pohľadom upretým na okno. -Dočerta... Nad čím to preboha rozmýšľam?! Petri je len ďalší žiak... Tak isto ako ja... A asi sa už s ním ani nestretnem... Hmmmpf...
V tom sa zaklopalo na dvere.
-Petri? - s nádejou vyskočila Niina a išla otvoriť dvere. V dverách však nestál krásny dlhovlasý chlapec. Stálo tam dievča. Malo ryšavé rovné zapletené vlasy a veľké hnedé oči. Bola nízka a chudá oblečená akoby bábika.
-Zdravím, ty musíš byť Niina. -milo sa usmialo dievča.
-H-hej..to som...Niina Loiri, teší ma. a ty si?
-Som Mikaela, tvoja spolubývajúca.
-Aha... Ale... Na odkaze nebolo napísané že mám spolubývajúcu.
-Jeeej, aké zlaté... Aj tvoji rodičia volali riaditeľovi? Aj moji... Joj, ale otravné.. Že? Chi-chi. -zasmiala sa Mikaela. Niina sa na ňu divne pozrela. Chovajú sa k nej ako k takému dievčaťu?
-Pán Valtteri, sme tu. - Mikaela vybrala zo svojej tašky macíka.
-WTF? To nemyslí vážne! - potriasla sa Niina.- Mikaela má aj plyšovú hračku? No to ma podržte!
-Mikaela... - prehovorila nahlas Niina -Ja pôjdem na chvíľu von na vzduch, nevadí ti to, že nie?
-Jasne... Choď... Ja a pán Valtteri si vystačíme sami. -milo sa usmiala Mikaela a položila si batoh na posteľ.
Hneď ako Niina vyšla z izby sa rozbehla dole schodmi. Až sa dostala von zo školy sa konečne nadýchla. Ten vzdych v škole plný napätia jej začínal vadiť.
-To je na mňa priveľa... Príliš mnoho na jeden deň... -vzdychala Niina.
-Čo je na teba priveľa? - ozval sa známy hlas.
-P-petri? -pomaly sa otočila Niina.
Áno, bol to on. Dlhovlasý fešák stál vo dverách školy. Urobil pár krokov a jeho svetlé vlasy zaliali slnečné lúče.
-Prekvapená...? -nadvihol obočie.
-Áno.. Teda... NIE!!! -spanikárila Niina a urobila pár krokov dozadu.
-Prečo? Čo ťa prekvapuje? To že som von alebo to že ťa sledujem? - pristúpil k Niine bližšie.
-Ty ma sleduješ?
-Viac menej... -kývol Petri.
Niina sa začala červenať a šialene jej búšilo srdce.
Petri sa zrazu začal smiať. -Ale nie... Nesledujem. Ibaže Jari, ak si ho pamätáš, je strašne otravný. Musel som vyjsť von.
Niina sa začala tiež smiať aby zamaskovala svoju neistotu.
-A čo ty?
-No... Ja... Neuveríš ale u mňa je to rovnaké. Mám novú spolubývajúcu. Volá sa Mikaela a... Má plyšového macíka.
-Aj ja som mál keď som do tej školy po prvé prišiel.
-Čože? Macíka?
-No nie presne maca. A mal som ho dva roky.
-Hej??? A čo si teda mál?
-Nechaj si to pre seba... Bol to plyšový tiger. -ticho jej pošeptal na ucho Petri.
-Prepáč ale ja... - Niina sa začala nekontrolovateľne smiať. - Ja z toho nemôžem!
-To je jedno.. Už ho nemám... -naštvane povedal Petri.
-Prepáč...
-Nič sa nestalo... Už mám maca...
-Neverím!
-Vieš čo? Jari dnes večer odchádza na nejakú oslavu tak príď ku mne a ja ti ho ukážem.
-Večer?
-Hej večer... Ak je tá Mikaela taká divná ako hovoríš môže zostať u mňa aj spať.
Niina v tej chvíli bola tak šťastná že nevedela čo má povedať. Ale v tom sa ozvalo jej vnútorné "Ja" : "Nemôžeš k nemu ísť! Vieš snáď čoho sú chlapi schopní!? Okrem toho chceš aby sa tvoj otec v tebe sklamal?" a ona mu odpovedala: "Mne je to jedno! Nech ho sklamem! On mňa už tiež sklamal. Okrem toho Petri taký určite nie je." ale jej druhé "ja" sa odradiť nedalo: "Veď ho nepoznáš! Nevie aký je!!!" ale to už Niina ignorovala.
-ďakujem. Ozaj môžem?
-Áno. Veď pohoda. Len.. No... Ja ti to poviem večer.. Je mi to trápne.
-A čo? Povedz?!
-Nechcem. - záhadne sa usmial Petri a vošiel do školy.
Niina mykla ramenom a potom sa pozrela na oblohu. Bola jasná. Až na obzore bolo vidieť pár čiernych mrakov. Niina si ľahla na trávu. Tak hodiny sa omámene pozerala na oblaky. Pomaly prichádzali aj tie ktoré mali priniesť dážď. Niina sa postavila a vošla do školy.
Po pár hodinách sa Niina pozrela z okna svojej izby. Prichádzal veľa ľudí. Asi pretože sa školský rok o 2 dni začína.
-Niina? - ozvala sa MIkaela, ktorá doteraz ležala na svojej posteli.
-Áno, Mikaela?
-Bol tu chlapec, myslím sa volal Petri. Nechal ti papierik s číslom jeho izby.
-Máš ho?
-Hej, jasne... - Mikaela podala papierik Niine.
-Izba 665... Na najvyššom poschodí...
-To je vraj posledná izba školy. 666 už nie je kvôli.. No ty vieš čo...
-Kvôli čomu?
-Ale nič.. Lepšie že to nevieš... A prečože ideš k nemu?
-Hej. Na večer.
-Je! Vy ste teda spolu??? - vyskočila Mikaela.
-N-nie..to.. Nie je to tak ako si myslíš.. Ibaže on potrebuje s niečím pomôcť... hehe
-Pomôcť? Veď je oveľa starší.
-Ako to vieš?
-Ja som na tej škole už druhý rok, Niina. On je tu myslím štvrtý alebo piaty.
-Hm.. Začínam sa čudovať s čím to asi chce pomôcť. Hehe.
Mikaela už neodpovedala.
Prišli oblaky a začalo liať. Pomaly sa stmievalo a a Niina sa rozhodla už odísť k Petrimu.
Vyšla na najvyššie poschodie a zaklopala na dvere jeho izby.
-Tak konečne si tu. -Petri otvoril dvere.
Niina vošla do izby. Jediná izba v ktorej sa nesvietilo...



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama