Moju dneskajšiu depku a chuť pomaly vykrvácať nahradila nádherná nálada snílka...asi lebbo pršalo...spomínam si na leto... a otrasne sa teším na to ďalšie... až zas budem mať koho objať... zatracene... (myslím tým svoju gitaru..)
Ale no,.. predstavte si... aké krásne môže byť... vonku prší... hrmí... fúka... a ja neviem čo... skrátka rozbesnená búrka... a keď sa pozerám na okná akoby som videla vodopády...
Vypadne elektrina.. a aj keď mám notebook na baterky je to naprd lebo ani intrnet nie je. Znudene ho zavrem...
a zrazú zazvoní zvonec zdola...
Pozrem sa von oknom...
a je tam ON!!! Celý zmoknutý... Vtedy zídem a otvorím mu...
Naše pohľady sa stretnú..
nedočkavo ma pobozká...
Potom nastúpime do výťahu... vojdeme do bytu... potom do studenej izby... a začneme sa objímať...
Až slnko začne zapadať sa nebo rozjasní...
Skrášli ho dúha... a my si vyjdeme von...
Držíme sa za ruky...
a nič nás neruši...
Zatracene... chýba mi to...
