Len toľko že sa mi nechcelo...
Drahý denniček,
Včera to bol deň horší než priemerný deň počas druhej svetovej! Ľudská hlúposť uraduje s mozgami všetkých naokolo až sa začínam báť že ma tiež postihla! Nechápem ako niekoho to môže baviť ale stalo sa. Moje s prepáčením sprosté spolužiačky ma asi po tisíci krát strápnili! Že ich to baví pokrikovať po mne "Tam máš frajera!" pokaždé keď prejde okolo nejaký môj kamoš. Niekedy chytám také nervy žeby som všetkých tam na mieste pozabíjala bez ohľadu na to čo sa stane potom.
Dneska to bolo však o niečo lepšie. Hlavná sprostaňa, moja spolusediaca dnes v škole nebola. No sláva! Ja už s ňou nechcem sedieť... ale čo už... nejak ten mesiac vydržím... a potom "papa žubrienky!!!" Damned totiž preskakuje ročník. Zhruba za mesiac budem mať už totálne voľno... budem mať po skúškach... (Dúfam že prejdem!) A môžem sa tešiť na nové opice... Síce niektorých zo svojích budúcich spolužiakov poznám... ale ja neviem čo mám čakať. Dúfam že budú normálnejší :)
PS: Ja viem že si tto niekto neprečíta... ale aj tak... musela som sa vykecať...

Neluuš-Filko držím ti palce =) nech prejdeš :-*